(di Vito Coviello, Partner AIDR a vedúci Observatória digitálnych technológií v sektore dopravy a logistiky) Hlavné diela zohrali zásadnú úlohu pri znovuzrodení krajiny: katastrofické udalosti ako vojny alebo prírodné katastrofy a hospodárska pomoc určená na obnovu boli často hybnou silou hospodárskej obnovy.
Po vojne to bol Marshallov plán, ktorý umožnil obnoviť zdevastovanú infraštruktúru nášho územia.
Betón a železo boli základnými prvkami pre reštart po vojne: bolo treba prestavať viac ako 10.000 XNUMX mostov, obnoviť cesty a železničné trate a postaviť nové.
50. a 60. roky XNUMX. storočia v takzvanom období talianskeho povojnového obdobia, ktoré sa zhodujú aj s prvými desaťročiami republiky, sa spomínajú ako roky hospodárskeho zázraku.
Hlavné práce boli a preto stále sú potrebné na to, aby pôsobili ako hybná sila hospodárskej obnovy, ale v porovnaní s minulosťou sa požiadavky zmenili: včera bola každá práca v poriadku, ak bola funkčná až po oživenie ekonomiky, dnes musí byť aj udržateľná pri rešpektovaní životného prostredia.
Dnes sú veľké diela také len vtedy, ak sú nevyhnutné na prestavbu územia, ak chránia ekosystém a podporujú ekonomický rozvoj.
Ekonomický rozvoj je konečným cieľom na dosiahnutie zamestnanosti a blahobytu v krajine, ale musí byť navrhnutý tak, aby chránil ekosystém: žiadny hospodársky rast by nemal veľký zmysel, ak by sme nezaručili udržateľný život pre generácie, ktoré prídu. po nás.
Čo sa týka vplyvov nových projektov na životné prostredie, zákonodarca zasiahol v roku 2006 legislatívnou vyhláškou č. 152 z 3. apríla, ktorým sa ustanovuje EIA (hodnotenie vplyvov na životné prostredie) v procese schvaľovania projektu.
Aj v prípade nových veľkých diel v počiatočnej fáze je pozornosť venovaná environmentálnym dôvodom zistiteľná v PNRR, ale stále na veľmi makroúrovni. V 3. misii PNRR – intervencie v sektore infraštruktúry – sa v pláne počíta s financovaním predovšetkým železničných tratí, ale podrobné hodnotenia vplyvov na životné prostredie na jednotlivých nových úsekoch, ktoré sa majú postaviť, ešte neboli zverejnené.
Najmä na nových tratiach, ktoré sa majú postaviť, a jednou z nich je trať HS Salerno – Reggio Calabria, má posúdenie vplyvov na životné prostredie veľký význam, ak súvisí aj s analýzou nákladov a výnosov: výstavba novej trate generuje má veľký vplyv na životné prostredie v podobe zvýšených emisií skleníkových plynov vo fáze výstavby, a teda môže byť prínosom z hľadiska budúceho znižovania emisií, iba ak je schopný zabezpečiť skutočný posun v cestnej doprave, diaľnici a ovzduší na nová železničná trať, ktorá by odôvodnila investíciu.
Je veľmi dôležité vytvoriť súbežne a počas výstavby nových železničných tratí plány na presun nákladu z cesty na železnicu, aby sa ďalej znížili emisie skleníkových plynov: každá nová vysokorýchlostná trať uvoľňuje nové vlakové trasy na starých tratiach, ktoré je potrebné obsadiť najmä v prospech nákladnej dopravy.
Najnovšie údaje o doprave potvrdzujú, že štvrtinu objemu emisií skleníkových plynov v našej atmosfére spôsobuje doprava a je najviac znečisťujúca. Vlak je určite najekologickejším prepravcom a práve z tohto dôvodu Európska únia postavila železnicu do centra trvalo udržateľnej mobility.
V trinástom vydaní časopisu Mercintreno, Národného fóra na podporu železničnej nákladnej dopravy z roku 2009, sa ukazuje, že Taliansko je stále pozadu v Európe, pokiaľ ide o množstvo tovaru prepravovaného po železnici. Hoci železničná doprava je bezpečnejšia a menej znečisťuje životné prostredie ako iné druhy nákladnej dopravy, iba 13 % výrobkov sa prepravuje po železnici v porovnaní s európskym priemerom 20 %.
Samozrejme, PNRR počíta s mnohými zásahmi do prístavov a retroportov zameraných na zlepšenie integračnej ponuky systému nákladnej dopravy, ale pravdepodobne bude potrebné, aby sa po vytvorení najlepších podmienok pre úplnú multimodálnu integráciu presunul aj väčší legislatívny záväzok. železničnej nákladnej dopravy presne tak, aby boli v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody (programy 2030 a 2050).
V súvislosti s analýzou vplyvu projektov nových veľkých diel by bolo vhodné zaviesť, prípadne s novým zásahom zákonodarcu, aj povinnosť VID (Digital Impact Assessment).
Žiadny nový zásah nemožno oddeliť od digitálneho a povinná analýza vplyvu v tomto zmysle by dala väčší impulz navrhovaniu nových integrovaných a ekologicky udržateľných riešení.