Zatiaľ čo Kyjev sa obáva ústupkov ohľadom Krymu a Odesy, Európa zrýchľuje obranné kroky

od Antonia Adriana Giancanea

Celý svet s obavami sleduje vývoj telefonického rozhovoru medzi ruským prezidentom Vladimir Putin a jeho americký náprotivok Donald Trump. Rozhovor, ktorý sa začal skoro popoludní, zostáva stredobodom medzinárodnej pozornosti, zatiaľ čo zástupca šéfa kancelárie Bieleho domu Dan Scavino ubezpečil, že dialóg „...ide to dobre„. Podrobnosti telefonátu budú zverejnené v najbližších hodinách, ako potvrdil Kremeľ.“

Prezident Trump povedal, že bolo načrtnutých mnoho aspektov možnej mierovej dohody na Ukrajine, ale zdôraznil, že „Stále je čo robiť„Kyjev sa však neobáva len neistoty ohľadom podmienok prímeria, ale aj obáv, že Spojené štáty by mohli Moskve príliš ustúpiť. Podľa amerických zdrojov by medzi diskutovanými hypotézami bolo uznanie anexie Krymu a možnosť rokovaní o budúcnosti Odesy, posledného ukrajinského prístavu pri Čiernom mori. Pre vládu... Volodymyr Zelensky, takýto ústupok by sa rovnal neprijateľnej kapitulácii.

Kyjev trvá na tom, aby Rusko bezpodmienečne prijalo prímerie, Kremeľ však zostáva pevne na svojom mieste. Možnosť, že by Trump mohol schváliť niektoré Putinove tvrdenia, znepokojuje nielen Ukrajinu, ale aj jej európskych partnerov, ktorí sa obávajú dohody, ktorá by mohla nanovo definovať geopolitickú rovnováhu kontinentu.

V tomto kontexte neistoty sa Európa usiluje o posilnenie svojej obrannej kapacity. Predseda Európskej komisie, Ursula von der Leyen, počas svojho prejavu na Vojenskej akadémii v Kodani dal jasné varovanie: „Ak sa Európa chce vyhnúť vojne, musí sa na ňu pripraviť".

EÚ sa rozhodla urýchliť vypracovanie spoločnej obrannej stratégie s cieľom posilniť vojenský sektor do roku 2030. V stredu bude predstavená Biela kniha o európskej obrane, ktorá načrtne plán, ako dosiahnuť väčšiu autonómiu kontinentu v otázkach bezpečnosti.

Von der Leyenová zdôraznila rastúcu hrozbu, ktorú predstavuje Rusko, a zdôraznila, že Moskva transformuje svoju ekonomiku na vojnovú ekonomiku, pričom 40 % štátneho rozpočtu ide na obranu. Predseda Komisie zároveň zdôraznil, že Spojené štáty čoraz viac zameriavajú svoju pozornosť na indicko-tichomorský región a tlačia Európu, aby vzala svoj vlastný bezpečnostný osud do vlastných rúk.

Vzhľadom na meniacu sa bezpečnostnú architektúru a rastúcu potrebu investícií do autonómnej obrany chce Brusel podporiť európsky trh s vojenským vybavením stimulovaním výroby a výskumu v rámci EÚ. „Väčšina investícií do obrany dnes smeruje mimo Európy. Toto nie je udržateľné„zopakovala von der Leyenová a vyzvala členské krajiny, aby posilnili spoluprácu s NATO a Spojenými štátmi bez toho, aby sa vzdali svojej strategickej autonómie.

Zatiaľ čo svet čaká na podrobnosti telefonátu medzi Trumpom a Putinom, Európa sa pripravuje na novú geopolitickú fázu, v ktorej by bezpečnosť kontinentu mohla čoraz viac závisieť od jeho vlastných rozhodnutí a schopnosti rozhodne konať tvárou v tvár globálnym výzvam.

PRE VAŠU REKLAMU PÍŠTE NA: info@prpchannel.com