Massimiliano D'Elia
Jadrová deeskalácia, ktorá nasledovala po konci studenej vojny, je teraz spomienkou, ako nedávno zdôraznil Pentagon v bezpečnostných správach. Dnešná konfrontácia sa stala multipolárnou, oveľa zložitejšou a nebezpečnejšou ako v bipolárnej minulosti, ktorej dominovali len Spojené štáty a bývalý Sovietsky zväz.
Spojené štáty dnes čelia rastúcim výzvam v boji proti týmto novým hrozbám v kontexte, v ktorom sú obmedzené zdroje a domáca politika čoraz viac smeruje k izolacionizmu. Washington preto musí ubezpečiť svojich spojencov, že americký jadrový dáždnik je stále účinný a dôveryhodný. Zároveň je nútený rozširovať svoj jadrový arzenál na najrôznejšie miesta na planéte.

Dôkazy o nových nebezpečenstvách sú všade. Čína buduje vo svojich severných púšťach stovky nových raketových síl a očakáva sa, že jej jadrový arzenál sa do roku 1.000 rozšíri na 2035 hlavíc, čím sa z nej stane tretia najväčšia jadrová superveľmoc. Vladimir Putin naďalej ohrozuje Európu novými raketami a chváli sa možnosťou použitia taktických a strategických jadrových zbraní. Irán je tiež nebezpečne blízko zostrojeniu jadrovej bomby, pretože nedávno dosiahol pokrok v „zbrojení“, čo je proces transformácie obohateného uránu na hlavice (60 % v decembri 2023). Severná Kórea pokračuje v posilňovaní svojho jadrového programu pomocou rakiet schopných zasiahnuť americký kontinent.
Medzitým rastie vojenská spolupráca medzi Čínou, Iránom, Ruskom a Severnou Kóreou s rizikom, že môžu zdieľať pokročilé raketové technológie (spravodajské správy varujú, že Rusko už v tomto duchu spolupracuje s Iránom).
Spontánne vzniká otázka. Budú mať Spojené štáty dostatok hlavíc, aby súčasne odradili Čínu, Rusko a Severnú Kóreu?
Myšlienka pokročilej protiraketovej obrany, ako napríklad tá, ktorú navrhol Donald Trump so systémom podobným izraelskému „Iron Dome“, sa nepovažuje za dostatočnú na ochranu Spojených štátov pred raketovými útokmi s dlhým doletom. Študujú sa komplexné zmiešané systémy integrované so satelitmi, radarmi a lietadlami 5. a 6. generácie.
Americkí spojenci môžu zistiť, že budú musieť urobiť ťažké rozhodnutia. S rastúcim izolacionizmom v Spojených štátoch mnohí spochybňujú, či je americký sľub v oblasti obrany stále dôveryhodný. Napríklad v Južnej Kórei 70 % obyvateľov verí, že krajina by mala mať vlastný jadrový arzenál. Podobná úvaha by sa mohla rozšíriť aj do Japonska. V Európe narastá diskusia o vhodnosti britského a francúzskeho jadrového arzenálu čeliť ruskej hrozbe v prípade, že Amerika odkloní svoje záujmy od „biznisu“ starého kontinentu. Ak sa Iránu niekedy podarí získať jadrovú zbraň, Saudská Arábia by ho mohla tiež nasledovať a podnietiť tak nebezpečné preteky v zbrojení aj na Blízkom východe.
Snahy o kontrolu zbrojenia sa medzitým zastavili. Rusko pozastavilo svoju účasť na zmluve New START, ktorej platnosť vyprší v roku 2026, a Čína zastavila rozhovory o znížení jadrového rizika. Severná Kórea odmieta rokovať a Irán zostáva nepredvídateľný a neuprednostňuje kontroly inšpektorov MAAE.
Spojené štáty by preto mali byť pripravené rozšíriť a diverzifikovať svoj jadrový arzenál, keď vyprší platnosť zmluvy New START. Pentagon už s týmto prechodom začal, prijal nové zbrane, ako napríklad z mora odpaľované jadrové strely s plochou dráhou letu, a študoval, ako rýchlo zvýšiť počet bojových hlavíc pripravených na odpálenie.
Zatiaľ čo sa Bidenova administratíva snažila ubezpečiť spojencov posielaním bombardérov a ponoriek s jadrovými zbraňami do Európy a Ázie, pričom intenzívnejšie konzultovala s partnermi, v Amerike existujú politické prúdy, ktoré potrebu takéhoto úsilia spochybňujú. Rozšírené odstrašovanie sa stalo základnou výsadou na ochranu amerického jadrového odstrašovania na celom svete. Ochrana spojencov vzdialených tisíce kilometrov paradoxne robí Ameriku a svet bezpečnejšími. V čoraz nebezpečnejšom a nestabilnom svete by bolo nerozumné dovoliť, aby americký jadrový dáždnik oslabil.
Prihlásiť sa ku odberu noviniek!