(autor: Pasquale Preziosa) Kto bude obhajovať zajtrajšiu Európu? Na túto otázku neexistuje odpoveď, žiadna z európskych krajín nemá presnú predstavu a akákoľvek inovatívna iniciatíva vyvoláva v európskych krajinách jar konzervativizmu, ktorá vedie k stagnácii myslenia. Podľa otcov zakladateľov budú musieť európske krajiny žiť spolu, aby sa zabránilo ďalším katastrofám po dvoch svetových vojnách.
Zdá sa, že veľký odkaz zdieľaný všetkými európskymi krajinami po druhej svetovej vojne bol odložený, zdá sa, že európska spoločnosť stratila horizont svojej budúcnosti. Zdá sa, že 75 rokov mieru v Európe zaručené vojenskou alianciou NATO zabudlo na európske katastrofy a ašpirácie, a to práve v najkritickejšom okamihu globálneho geopolitického rozvoja. Celý svet dnes hľadá nový medzinárodný poriadok, ktorý je schopný zaručiť mier a solidaritu.
Bezpečnosť, a tým aj mier, zaručuje rovnováha medzinárodných síl.
druhý Ján Techau, keď USA mentálne chýbajú v európskom dopyte ak môže Európska únia urobiť bezpečnosť a obranu, je to nevyhnutné.
NATO sa počíta iba vtedy, ak sú Američania: Európania sami nie sú schopní zaručiť bezpečnosť a poriadok.
Naopak, všetky iniciatívy Európskej únie v oblasti bezpečnosti a obrany nekonsolidovali žiaden európsky obranný pilier: prispeli k vytváraniu väčších problémov ako riešení.
Európske obranné iniciatívy ako EDF (Európsky obranný fond) a PESCO (stála štruktúrovaná spolupráca) sa zdajú priemyselnejšie ako politické.
Európska obranná rada tu nie je.
Zdá sa, že v mysliach európskych krajín má každá z nich svoj vlastný recept na riešenie problémov obrany Európy, ktorý takmer nikdy nezdieľajú ostatní. Zmätok o budúcnosti Európy rastie a s ním aj neistota.
Veľké svetové mocnosti majú iba jeden cieľ: zníženie počtu krajín súťažiacich o nový svetový poriadok: Európska únia so svojím potenciálom 16/18 biliónov dolárov HDP je veľkým konkurentom pre USA (20 biliónov dolárov HDP) aj pre Čína (12 biliónov HDP) pre Rusko, ale nie pre HDP (lepšie mať slabé krajiny na hraniciach).
USA zmenili svoj postoj k dnešnej Európe, po druhej svetovej vojne ju chceli spojiť s dnešným liberálnym trhom nechcú, aby sa zjednotil a povzbudzoval, aby sa rozpadol (Brexit, Italexit).
Prínos by prinieslo aj rozpad Európskej únie do Číny s iniciatívou novej hodvábnej cesty.
Pre USA je problémom euro, ktoré je druhou najpoužívanejšou menou z hľadiska podielu na globálnych platbách.
Podľa údajov Európskej komisie jej podiel v roku 2017 predstavoval približne 36% trhu, zatiaľ čo americký dolár predstavoval 40% z celkového počtu.
Podiel eura, ktorý sa narodil pred niekoľkými rokmi, na svetových menových rezervách predstavuje 20% a zvyšuje sa, pretože mnoho krajín požaduje odbyt (Rusko predovšetkým s Rosneftom), zatiaľ čo dolár dosahuje 60%.
Výhody posilnenia úlohy eura predstavujú pre americký dolár veľký problém: svetová referenčná mena poskytuje krajine, ktorá ju tlačí, obrovské výhody.
Podľa transatlantickej vízie preto môže len slabá Európska únia zaručiť nadradenosť dolára na svetovom trhu.
USA preto duševne chýbajú v bezpečnostných opatreniach v Európe, čo potvrdilo francúzske vyhlásenie, že NATO je bezhlavé.
Nemecká deklarácia o podpore NATO neprenikla tak, aby narušila vytvorený negatívny geopolitický rámec, transatlantické vzťahy dôvery v pilier NATO sa zhoršili a jej budúcnosť je teraz neistá.
Európa ako celok nie je pripravená prevziať zodpovednosť v oblasti obrany, je v nej tiež zmätená.
Napriek jedinečnosti velenia, ktorú diktoval Sun Tzu pred 2500 rokmi, Európska únia zriadila pre svoje malé vojenské a civilné misie mnoho veliteľstiev (OHQ) (Centocelle, Rota, Lárisa, ...) rozmiestnených v daždi medzi príslušné krajiny zdôrazňujúc absenciu plánov rozvoja vojenských a civilných operácií.
Bojové skupiny EÚ, ktoré sú plánované a pripravené na rotačný účel štrnásť rokov, Európska únia nikdy nevyužívala operačne, a to ani vtedy, keď o ne požiadala európska krajina pre potreby vonkajšej bezpečnosti, takže toto usporiadanie je pre jednotlivé krajiny zbytočné a nákladné. ,
V Európe panuje všeobecná neochota investovať do obranného piliera sprevádzaného nedostatočne rozvinutou strategickou kultúrou.
K tomu treba dodať historickú nedôveru medzi jednotlivými krajinami, ktoré nezomreli počas 75 rokov mieru zabezpečeného NATO, len čo USA spomenuli odpojenie Európy od starých európskych zlých síl.
Povedať to so Zhou Enlai, Európanmi “spia na rovnakej posteli, ale nemajú rovnaké sny. "
Bez vzťahu dôvery sa nevytvára žiadna budúcnosť.
Európska únia musí byť dokončená podľa pokynov otcov zakladateľov s pravidlami, ktoré nám najviac vyhovujú. Musíme myslieť na našu obranu a bezpečnosť, aby nám zaručili mierovú budúcnosť, akú sme už mali s NATO. USA opakovane zdôrazňovali, že Európa, ktorá nie je chudobná, sa nemôže brániť občanmi ani americkým dolárom. Je čas kráčať nohami a premýšľať svojím „mozgom“.
Prevzatie dôležitých zodpovedností si vyžaduje pochopenie problémov, ktoré sa dostali do dospelosti, a hľadanie riešení pre ne, ktoré môžu otvoriť procesy zmien.
Mier je hodnota, ktorú je potrebné sledovať. Vybudovanie novej formy obrany pre Európu môže byť začiatkom inovatívneho procesu, ktorý sa dokáže sám posilniť, bez toho, aby sa kedykoľvek podceňovala potreba porozumieť obmedzeniam reality.
Európa musí začať budovať európsky obranný pilier v rámci NATO, aby mohla fungovať a využívať existujúce štruktúry a postupy.
V nasledujúcich desiatich rokoch (2030) Si Ťin-pching uviedol, že Čína dosiahne „dominanciu“ umelej inteligencie. Putin uviedol, že ktokoľvek dosiahne „dominanciu“ v umelej inteligencii, vyhrá novú priemyselnú revolúciu.
Il Generál Jack Shanahan, Národnej bezpečnostnej komisii pre umelú inteligenciu (AI) USA povedal, že budúce bitky budú charakterizované „algoritmami proti algoritmom“ a najlepším algoritmom bude víťaz, staré reťazce velenia a riadenia už nestačia.
V nadchádzajúcich rokoch hospodársky rast rozvojových krajín spolu s demografickým faktorom zmiznú mnohé z rozdielov medzi industrializovanými a nepriemyselnými krajinami.
Európa má iba jednu možnosť: zapojiť sa a stať sa relevantným hráčom, udržať globálnu rovnováhu
V minulosti, medzi dvoma vojnami, stiahnutie USA z Európy spôsobilo veľké katastrofy.
Nie je veľa času a nie sú známe žiadne alternatívy konania a vykonávania európskeho obranného plánu, ktorý je predovšetkým politický a potom priemyselný.