Giuseppe Conte z Putina. Nebezpečné hry s Ruskom alebo vykonané pre Taliansko?

   

(Massimiliano D'Elia) Taliansky premiér Giuseppe Conté je v týchto dňoch v Moskve, vo veľmi „horúcej“ chvíli pre obe krajiny. Taliansko pravdepodobne hľadá významnú banku z hľadiska dvoch skutočne dôležitých „problémov“ pre zdravie a život žltozelenej vlády. Odmietnutie hospodárskeho manévru Komisiou EÚ a samit v Palerme 12. a 13. novembra o diskusii o líbyjskom spise.


Rusko je vyvíjané pod tlakom jednak na zavedené ekonomické sankcie, jednak na najnovšie zistenia Donalda Trumpa, konkrétne na zrušenie zmluvy INF, ktorá od roku 1987 zakazuje používanie balistických rakiet stredného doletu. Moskva myslí na Taliansko, pretože je považované za strategickú krajinu pre svoju geografickú polohu zo zvyšku Európy a zo Spojených štátov.

Talianska delegácia je tiež zložená z primeraného počtu zástupcov rôznych talianskych spoločností, zhruba z 20 15 predmetných obchodných dohôd v hodnote 1,5 miliardy eur. Tiež dve veľké mená medzi talianskymi spoločnosťami, Pirelli, zastúpené Marco Tronchetti Provera a Eni, s výkonným riaditeľom Claudiom Descalzim.

Budeme hovoriť o bilaterálnej spolupráci, ale aj o Sýrii a Líbyi. Existuje nádej, že Putin bude schopný rozpustiť výhradu k účasti na konferencii v Palerme 12. - 13. novembra. Bol by to úspech, pretože v tom okamihu by sa zvýšila úroveň účasti ostatných okoloidúcich. Rusko je tiež veľmi blízke generálovi Kalifovi Haftarovi, ktorý je notoricky proti talianskej línii a ktorý by veľmi rád bojkotoval palermský summit v prospech národných volieb do 10. decembra, podľa „nepísaných“ dohôd Paríža s al Sarrajom podľa v réžii Emmanuela Macrona.

Podpora Moskvy na samite v Palerme by tiež znamenala súhlas a možnú účasť Haftara, pána Kyrenaiky. Oblasť Liba, kam migranti prechádzajú a kde je veľa záujmov Talianska s Eni.

Otázka odmietnutia ekonomického manévru Komisiou EÚ a nadchádzajúce prerušenie kvantitatívneho uvoľňovania prezidentom ECB Mario Draghi sú ďalším tŕňom talianskej vlády pod tlakom denných odchýlok rozptylovej hodnoty, ktorá čoraz viac inklinuje k naopak, podmienené náladou politiky.

Vysielaná hypotéza o ruskej pomoci na taliansky verejný dlh (ruský suverénny fond má v súčasnosti hodnotu 70 miliárd dolárov), môže predstavovať dočasné východisko pre vládu, ale slepý účet do budúcnosti. Ruské požiadavky by sa mohli z času na čas stať pre taliansku pozíciu čoraz viac „naliehavejšou“ a „nebezpečnou“, historicky proatlantickou.