(z Gabriella DeMaio) Nedávna transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (tzv. RED II) z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie legislatívnym dekrétom z 8. novembra 2021, č. 199, si vyžaduje dve úvahy: 1) krátku systematickú úvahu o úlohe digitalizačných politík s cieľom zjednodušiť byrokratický aparát týkajúci sa energetického sektora a 2) prvú poznámku o úlohe digitálnych platforiem v procese energetickej transformácie v zákone.
K prvému profilu treba povedať, že reformy posledných rokov sa snažili zvýšiť konkurencieschopnosť krajiny prostredníctvom politík zjednodušovania a zrýchľovania administratívnych postupov s cieľom zefektívniť proces činnosti verejnej správy.
V skutočnosti sa v súčasnosti na medzinárodnej aj národnej úrovni všeobecne uznáva dôležitosť politík zjednodušovania s cieľom zlepšiť efektívnosť verejnej správy a zmierniť záťaž pre občanov a podniky.
Zjednodušenie znamená rozpustenie legislatívnych, administratívnych, organizačných uzlov a je prostriedkom na zlepšenie vzťahu administratívy s občanmi, ekonomickými subjektmi, spoločenskými formáciami, ako aj všetkými, ktorí pôsobia v rámci samotného administratívneho systému.
Z tohto hľadiska je potrebné chápať aj reformy z posledných rokov, ktoré posilnili prepojenie medzi politikou zjednodušovania a digitalizácie a pri výkone administratívneho úkonu uložili použitie procesných metód, ktoré možno vykonať „ľahko, na diaľku a“. elektronicky“.
Na druhej strane pokrok budúcnosti a šírenie technológií sú procesy, ktoré nemožno brzdiť ani skrotiť, pričom využitie výhod vyplývajúcich z týchto procesov predstavuje páku, prostredníctvom ktorej môže zákonodarca využiť digitálny vek na zlepšenie výkonnosti. verejnej správy, ktorá sa časom ukázala – nie vždy – blízko občanom alebo spolupracuje s hospodárskymi subjektmi. Táto krátka systematická úvaha nachádza právnu zrážku značného záujmu o ustanovenia čl. 19 a 21 legislatívneho dekrétu z 8. novembra 2021, č. 199.
Prvé ustanovenie s názvom Jednotná digitálna platforma pre zariadenia na výrobu obnoviteľnej energie v skutočnosti stanovuje, že dekrétom ministra pre ekologickú transformáciu a po dohode s Jednotnou konferenciou sa vytvorí jednotná digitálna platforma – vytvorená a riadená GSE – na prezentáciu prípady uvedené v článku 4 ods. 2 legislatívneho dekrétu z 3. marca 2011, č. 28, a teda a) jednotného povolenia uvedeného v § 12 legislatívnej vyhlášky č. 29, b) zjednodušeného povoľovacieho konania ac) oznámenia o voľnej stavebnej činnosti.
Dôvodom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby platforma poskytovala usmernenia a pomoc vo všetkých fázach správneho postupu a mohla zabezpečiť interoperabilitu s nástrojmi IT na prezentáciu aplikácií, ktoré už fungujú na národnej, regionálnej, provinčnej alebo komunálnej úrovni.
Využitie digitálnej technológie by preto malo byť vítané ako príležitosť zaručiť verejnej správe - prostredníctvom platformy - mať v reálnom čase poznatky o jednotlivých fázach správneho konania s výhodou dátovej interoperability, ktorá by posilnila pozitívne efekty. využívanie digitálnych technológií v energetickom sektore, ktoré, dúfajme, vedie k rýchlemu a efektívnemu dialógu medzi správnymi orgánmi, ktoré dostávajú žiadosti de quibus.
S cieľom zjednodušiť a zrýchliť administratívny postup pri správe povolení týkajúcich sa zariadení na výrobu obnoviteľnej energie sa uvažuje s tretím odsekom posudzovaného článku, podľa ktorého sa dekrétom ministra pre ekologickú transformáciu po dohode s konferenciou zjednotil , musia byť prijaté jednotné vzory pre schvaľovacie postupy uvedené v článku 4 ods. 2 legislatívneho dekrétu z 3. marca 2011, č. 28.
Aj v tomto prípade sa objavuje leitmotív nedávnych politík digitalizácie administratívnych opatrení založených okrem iného na kritériách normalizácie, ktoré počnúc čl. 24 vyhlášky zákon č. 90 z roku 2014 až do vykonávacích ustanovení zákona zo 7. augusta 2015, č. 124, ustanovuje pre špecifické administratívne postupy používanie jednotných a štandardizovaných formulárov na komunikáciu a žiadosti spolu so zdieľaním jazykov a pojmov, interakciou medzi organizáciami a ľuďmi, interoperabilita a spolupráca aplikácií.
Druhým predmetným ustanovením je čl. 21 legislatívnej vyhlášky transponujúcej smernicu RED II s názvom Digitálna platforma pre vhodné oblasti, podľa ktorej zaručiť primeranú podpornú službu pre regióny a autonómne provincie v procese identifikácie vhodných oblastí as tým spojených monitorovacích činností, s vyhláškou č. Ministerstvo pre ekologickú transformáciu, ktoré sa má vydať, po dohode na Jednotnej konferencii, upravuje prevádzkové metódy digitálnej platformy vytvorenej na GSE.
Aj v tomto prípade sa použitie digitálnej technológie javí ako rozhodujúci nástroj na to, aby príslušné správy – prostredníctvom platformy, ktorá zahŕňa všetky informácie a nástroje potrebné na to, aby regióny a autonómne provincie mohli prepojiť a spracovať údaje pre charakteristika a kvalifikácia územia – môže mať celkový „obraz“ už vybudovaných a prítomných infraštruktúr, na tých, ktoré sú autorizované a v procese schvaľovania, ako aj odhad potenciálu a klasifikáciu povrchov a plôch.
Z toho, čo je zdôraznené v dekréte de quo, vyplýva proaktívny prístup pri využívaní zjednodušenia a digitalizácie v energetickom sektore, keďže rozumné využívanie týchto dvoch politík môže predstavovať prelomový bod pre našu byrokraciu a zároveň, hybnou silou rastu našej krajiny, aby sme sa v blízkej budúcnosti pokúsili efektívne riešiť výzvy energetickej transformácie.
Môžeme teda uzavrieť pozitívny komentár k tomuto prístupu s nádejou, že povedie k zlepšeniu dialógu medzi verejnou správou, občanmi a podnikateľmi a zefektívni administratívne opatrenia v strategickom sektore, akým je energetika.
Gabriella DeMaio, Energetický zákon | Katedra práva | Federico II - člen AIDR a člen Observatória AIDR pre digitalizáciu životného prostredia a energetiky