Energetické spoločnosti: + 60% obrat, ale daňovníkovi nedali skoro nič

Ak v dôsledku rastu cien elektriny a plynu mnohým podnikom hrozí zatvorenie, zatiaľ čo iné, „využívajúce“ túto veľmi negatívnu situáciu, zaznamenali ohromujúci obrat. To je prípad energetických spoločností pôsobiacich v Taliansku, ktoré za prvých 5 mesiacov tohto roka zaznamenali nárast tržieb o 2021 percent v porovnaní s rovnakým obdobím roku 60. Hovoríme o priemyselnej ťažbe energetických surovín (ako je ropa, zemný plyn a pod.) a rafinérskom priemysle. Uviedol to študijný úrad CGIA.

• V poslednej dobe sa obrat nikdy nezvýši ako tento rok

Že to súvisí s vývojom cien energetických surovín, ukazujú aj údaje z posledných rokov. V porovnaní s obdobím január až máj bol rast obratu spoločností v energetickom sektore v roku 2019 +0,5 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka; následne, uprostred pandémie, tržby klesli o 34,6 percenta (január – máj 2020 v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka); inak za prvých 5 mesiacov roku 2021 bola zmena +19,6 percenta. Napokon, tento rok zaznamenal obrat pôsobivý nárast, ktorý, ako sme povedali, bol +60 percent.

• Žiadne prudké zdaňovanie energetických spoločností, ale teraz platia

Poviem to jasne: nikto nežiada fiškálnu agresiu voči veľkým energetickým spoločnostiam: bolo by to nespravodlivé. V skutočnosti je potrebné pripomenúť, že zvýšenie obratu nemusí nevyhnutne zodpovedať podobnému zvýšeniu zisku. Je však zrejmé, že hospodársky výsledok tohto odvetvia bol za posledný rok veľmi pozitívny. A aj z hľadiska solidarity a sociálnej spravodlivosti by tieto skutočnosti mali platiť aspoň to, čo štát ukladá zákonom, aby ekonomicky „pomohli“ rodinám a podnikom, ktoré sú najviac v ťažkostiach. Namiesto toho si veľké energetické spoločnosti dali pozor, aby tak neurobili. Aspoň s prvým termínom naplánovaným na vlaňajšieho 30. júna. Pripomíname, že na základe vyhlášky o pomoci boli energetické spoločnosti povinné uplatňovať sadzbu 25 percent na mimoriadne zisky získané vďaka zvýšeniu cien plynu a ropy. Zo 4,2 miliardy eur očakávaných pri prvej splátke štát zinkasoval len necelú 1 miliardu. Ak by nové pravidlo na vrátenie týchto stratených príjmov vložené do vyhlášky o pomoci bis nemalo účinnosť, štátna pokladnica by mohla tento rok stratiť viac ako 9 miliárd z 10,5 miliardy predpokladaných zavedením tohto zdaňovania extra ziskov. Samozrejme, zoči-voči nárastom zaznamenaným v posledných dňoch by 9 miliárd eur len veľmi málo upokojilo náklady na účty domácností a firiem. Je to však otázka, ktorá ohrozuje našu sociálnu súdržnosť: vo chvíli ťažkostí, ako je táto, tí, ktorí majú viac, musia pomáhať tým, ktorí sú na tom horšie.

• Sú medzi tými, ktorí sa vyhýbali daňovým úradom, aj spoločnosti vlastnené štátom?

Sme si istí, že s najbližším termínom aj tieto podnikateľské reality splnia svoje záväzky voči daňovým úradom tak, ako to vyžaduje zákon. Bolo by neprijateľné, keby sa tak nestalo. Po prvé, pretože dôležitá časť nášho podnikania by sa hanebne vyhýbala daňovým úradom. Po druhé, aj keď to doteraz nie je možné preukázať, medzi tých, ktorí nezaplatili daňovým úradom požadovanú sumu, by sme mohli zaradiť aj multi-utility kontrolované miestnymi úradmi alebo s účasťou štátu; ak áno, okrem škody nás čaká aj poriadna urážka.

• Sektory ohrozené výpadkom prúdu

S nárastom účtov, ktorý v novodobej histórii našej krajiny nemá obdobu, sú nielen energeticky náročné odvetvia ohrozené viac ako ostatné. Pri spotrebe plynu poukazujeme na ťažkosti, ktoré postihujú podniky sklárske, keramické, cementárske, plastikárske, tehliarske, ťažkú ​​mechaniku, potravinárstvo a chémiu atď. Čo sa týka elektriny, na druhej strane oceliarne/zlievarne, potraviny, logistika, obchod (obchody, obchody, nákupné centrá a pod.), hotely, bary-reštaurácie, iné služby (kiná, divadlá, diskotéky, práčovne , telocvične, športové zariadenia atď.).

• Náročnosť okresov

Ťažkosti sa podľa CGIA Studies Office dotýkajú mnohých firiem a následne aj mnohých výrobných a nevýrobných okresov, ktoré sú motorom ekonomiky a exportu krajiny. Nižšie uvádzame niektorých, ktorí vykazovali dôležité príznaky krízy:

  • Papierenský závod v Lucca-Capannori;
  • Plasty Treviso, Vicenza a Padova;
  • Metalli z Brescie-Lumezzane;
  • Nízky obrábač kovov z Mantovy;
  • Obrábač kovov Lecco;
  • dlaždice Sassuolo;
  • Euganove kúpele;
  • Padova termomechanika;
  • Murano sklo.

• Riešenia? Rozdiely v rozpočte a zvýšenie ponuky Dnes je cena plynu 10-krát vyššia ako jeho historická hodnota: je to ako keby sme platili 20 eur za liter za benzín. Šialenstvo, ktorému sa len ťažko dá účinne čeliť. Žiaľ, v týchto cenových hladinách neexistujú žiadne zázračné riešenia. Samozrejme, je nevyhnutné zaviesť cenový strop na európskej úrovni, oddeliť cenu energie z obnoviteľných zdrojov od cien plynu a ďalej znižovať dane, poplatky a DPH na faktúrach. Niektoré ochranné opatrenia môžu byť schválené v primerane krátkom čase; iné, podstatnejšie, ako napríklad zavedenie cenového stropu plynu, si vyžadujú príliš dlhé schvaľovacie lehoty, na ktoré nemôžu domácnosti a podniky čakať. Čo by sa preto malo urobiť teraz? Po prvé, ako sa to stalo v prípade pandemickej krízy, Brusel by mal zmierniť pravidlá týkajúce sa verejného dlhu a štátnej pomoci podnikom. Stručne povedané, malo by to umožniť rozpočtovú medzeru a umožniť jednotlivým krajinám požičiavať si na zmiernenie nárastu elektriny a plynu pre domácnosti a podniky. Po druhé, EÚ by mala „požiadať“ Holandsko a Nórsko, aby sa vrátili k európskym lídrom v ťažbe zemného plynu. Prostredníctvom presvedčivého zásahu Európskej rady o Amsterdame a Osle by zvýšenie výroby malo veľmi pozitívne účinky, dokonca aj na psychologickej úrovni, čo by sa takmer určite premietlo do zníženia cien energetických produktov, čo by umožnilo celej Európe vydýchnuť si.

Energetické spoločnosti: + 60% obrat, ale daňovníkovi nedali skoro nič