Iránsky štátny energetický sektor, jeden z najziskovejších na svete, sa stal hlavným cieľom medzinárodnej špionáže. Tento rok na ňu preto USA uvalili nové sankcie. Účelom sankcií vo Washingtone je obmedziť schopnosť Islamskej republiky vyvážať energiu, a tým ukončiť závislosť krajiny od jej hlavného zdroja príjmu. Odhaduje sa, že vývoz energie z Teheránu za posledný rok poklesol asi o 80% a mohol by naďalej klesať, ak sa USA podarí zaviesť nové sankcie.
To znamená, že americké a iránske spravodajské agentúry sú v súčasnosti zapojené do intenzívnej špionážnej vojny, ktorá sa zameriava na to, čo zostalo z vývozu iránskej ropy. Irán naďalej priťahuje medzinárodných kupujúcich predajom energie za ceny nižšie ako trhové hodnoty, zatiaľ čo predaj uľahčuje použitie „jednorazových“ bankových účtov, ktoré je ťažké vypátrať. Export sa potom pašuje do zámorských destinácií rôznymi spôsobmi.
V článku zverejnenom minulý týždeň Farnaz Fassihi z New York Times vysvetľuje, že každá informácia o iránskom ropnom priemysle sa stala „cennou geopolitickou zbraňou“ „globálnej hry špionáže a kontrarozviedky“.
Fassihi cituje nedávne vyhlásenie iránskeho ministra pre ropu Bijana Zanganeha, že „informácie o vývoze ropy z Iránu sú vojnové informácie".
Patria sem informácie o tom, ako sa Iránu darí vyvážať do zahraničia a ako za to dostáva platby. Len čo USA sprísnili sankcie voči Teheránu, iránski energetickí úradníci začali mať podozrenie, že väčšina žiadostí o nákup ropy pochádzala od zahraničných špiónov, ktorí sa usilovali získať informácie o transakčných metódach, píše Fassihi.
Ministerstvo ropy teda prestalo umožňovať sprostredkovanie nákupu energie tisícom nezávislých energetických sprostredkovateľov. Ministerstvo naďalej sústreďovalo všetky transakcie do rúk približne piatich kontrolovaných osôb, ktoré mali predchádzajúce mandáty v Iránskych zboroch revolučných gárd a v ďalších vládnych agentúrach. Teheránske ministerstvo ropy začalo tiež školiť svojich úradníkov v oblasti bezpečnostných a kontrarozviednych protokolov.
Keď Iránci sťažili prístup k informáciám prostredníctvom ropného ministerstva, zahraničné špionážne agentúry zmenili taktiku, píše Fassihi. Využili zahraničných akademických výskumníkov vrátane doktorandov, ktorí ponúkali platby v hotovosti za informácie o metódach vývozu iránskej ropy.
Iní šli dolu do Teheránu a ponúkali víza Spojeným štátom americkým, alkohol, prostitútky a hotovostné platby v rozmedzí od 100.000 do vyše 1 miliónov USD výmenou za informácie o iránskom vývoze energie.
V iránskom hlavnom meste vládne atmosféra paranoje, píše Fassihi a proces nákupu ropy z Iránu pripomína hollywoodsky špionážny triler. Zástupcovia zahraničných kupujúcich sa vyzývajú, aby osobne prišli do Teheránu, od ktorých sa pravidelne vyžaduje, aby uprostred noci menili hotely. Akonáhle je transakcia schválená, zástupca kupujúceho musí zostať v bezpečnom dome ministerstva pre ropu, kým nebudú prostriedky prevedené do pokladne iránskej vlády. Potom je zástupca oprávnený odísť, píše Fassihi.