Irán, Trump mäkšie: nesúhlasia s dohodou, nezvyšujeme sankcie

   

Irán, Trump mäkšie: nesúhlasia s dohodou, nezvyšujeme sankcie

Prezident Trump chce zachrániť tvár USA pred najhoršou dohodou, aká bola kedy podpísaná, ako to sám Trump nazýva. Poradcovia pre národnú bezpečnosť jednomyseľne odporúčali, aby Trump neosvedčil dodržiavanie dohody Teheránom, ale nežiadal Kongres o uvalenie nových sankcií na Islamskú republiku, ktoré by mohli viesť k ukončeniu dohody. Podľa stratégie vyvinutej poradcom pre národnú bezpečnosť HR McMaster a jeho tím chce Washington v spolupráci s Kongresom a európskymi spojencami vyvinúť nový tlak na Irán. Stratégia, ktorá však predpokladá prinajmenšom zatiaľ nezmenenú jadrovú dohodu podpísanú Barackom Obamom. Dôležitosť zachovania dohody s Teheránom včera opätovne zdôraznil minister obrany James Mattis, podľa ktorého je zachovanie platnosti dohody, na ktorej sa dohodli aj s ostatnými svetovými mocnosťami, v záujme Spojených štátov. Kongres žiada prezidenta, aby každých 90 dní potvrdil dodržiavanie dohody zo strany Iránu. Podľa medzinárodných inšpektorov a najvyšších amerických vojenských úradov Teherán dodržiava svoje záväzky. Podľa zákona má Kongres po prezidentovom odmietnutí 60 dní na to, aby rozhodol, či znovu zavedie sankcie zrušené dohodou. Očakáva sa, že Trump oznámi svoje rozhodnutie začiatkom budúceho týždňa; potom bude Biely dom tlačiť na republikánov v Kongrese, aby im zabránili hlasovať o uvalení sankcií. Na oplátku Trump sľubuje, že začne novú kampaň proti Iránu, najmä proti jeho podpore extrémistickým skupinám, počnúc Hizballáhom. Trump zatiaľ certifikoval dodržiavanie dohody v apríli a júli.

Pohľady na dohodu

Západné krajiny mohli v posledných rokoch odstrániť ekonomické sankcie uložené Iránu, zatiaľ čo Irán súhlasil s obmedzením svojho jadrového programu a umožnením pravidelných kontrol zo strany OSN o jadrových zariadeniach (zariadenia, ktoré Irán hovorí, že sa používajú iba na vývoj jadrových zbraní na civilné účely, a nie na vojenské účely, ktoré obviňujú západné krajiny).

Tu sú uvedené hlavné body z dohody medzi Iránom a veľkými mocnosťami podpísala 14 July 2015 vo Viedni.

  • Irán zníži svoju kapacitu obohacovania uránu o dve tretiny. Zariadenie na obohacovanie sa zastaví uránu Fordow;
  • Zásoby uránu s nízkym obohatením sa znížia na kilogramy 300, čo zodpovedá percentuálnemu podielu 96 menej. Tento výsledok sa dosiahne buď zriedením alebo zaslaním niektorých zásob mimo krajiny;
  • Reaktorové jadro jadrovej elektrárne Arak bude odstránené a bude navrhnuté tak, aby nemohlo produkovať významné množstvá plutónia.
  • Irán umožní inšpektorom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (Aiea) vstup do jadrových zariadení vrátane vojenských v prípade, že má OSN podozrenie na aktivity spojené s obohacovaním uránu. Nezávislá komisia to posúdi od prípadu k prípadu a Irán bude mať na udelenie povolenia tri dni. Inšpektori môžu pochádzať iba z krajiny, ktorá má diplomatické vzťahy s Iránom.
  • Keď Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) overí, že Irán implementoval dohodnutý jadrový plán, Spojené národy, Spojené štáty a Európska únia odstránia sankcie.
  • Obmedzenia obchodu so zbraňami s Iránom zostanú v platnosti až do 2020, rakiet a balistickej technológie až do 2023.

Ak by existovalo podozrenie, že Irán nedodržiava jadrové dohody, výbor sa pokúsi vyriešiť tento problém v nasledujúcich dňoch 30. Ak komisia nedokáže vyriešiť konflikt, kompetencia prešla do Bezpečnostnej rady OSN. Veto stálého člena Rady by znamenalo opätovné zavedenie sankcií.