od Emanuela Ricciho

Francúzsko, Taliansko a Španielsko, tri z hlavných európskych národov zapojených do misie Unifil v Libanone, pracujú na spoločnej iniciatíve s cieľom obmedziť eskaláciu násilia na juhu krajiny, na hraniciach s Izraelom. Situácia sa v posledných týždňoch stala obzvlášť kritickou, v dôsledku čoraz častejších útokov proti mierovým silám OSN, ktoré v tejto oblasti pôsobia, aby zabezpečili dodržiavanie prímeria stanoveného rezolúciou OSN 1701.

Iniciatíva by mohla byť predstavená už budúci víkend, počas stretnutia G7 obrany, ktoré sa bude konať v Neapole, pričom operačné detaily by mohli byť definované na nasledujúcej konferencii o Libanone, ktorú má Taliansko v úmysle zorganizovať na Sicílii v najbližších týždňoch.

Kríza a úloha Unifilu

Misia Unifil, aktívna už vyše štyridsať rokov, má za úlohu monitorovať dodržiavanie prímeria medzi Izraelom a Libanonom, najmä pozdĺž takzvanej „Blue Line“, neoficiálnej hranice medzi oboma krajinami. V poslednom čase sa však misia ocitla vo veľkých ťažkostiach kvôli útokom Hizballáhu, ktorý pokračuje v odpaľovaní rakiet proti Izraelu. Rastúce napätie ohrozilo bezpečnosť mierových síl OSN a zmenilo ich na pohyblivé ciele.

Obavy o bezpečnosť operátorov Unifil boli stredobodom diskusií medzi Francúzskom, Talianskom a Španielskom, ktoré významne prispievajú k misii. Tieto tri krajiny, pobúrené nedávnymi útokmi, vyjadrili svoj oficiálny protest v spoločnom vyhlásení počas cyperského summitu, čím naznačili potrebu konať, aby sa zabránilo väčšej destabilizácii regiónu.

Postavenie Francúzska, Španielska a Talianska

Francúzsky prezident Emmanuel Macron najhlasnejšie vyjadril svoje odsúdenie situácie v Libanone. Útoky proti Unifilu označil za „neprijateľné“ a nastolil myšlienku zbrojného embarga na Izrael. Macron tiež vyzval na predvolanie izraelského veľvyslanca do Paríža, aby prediskutoval kroky izraelskej vlády a situáciu na hraniciach.

Podobná bola aj reakcia španielskeho premiéra Pedra Sáncheza, ktorý si predvolal aj izraelského veľvyslanca v Madride. Španielsko sa pripája k francúzskemu postoju a podporuje spoločné kroky na európskej úrovni s cieľom vyhnúť sa ďalšiemu násiliu.

Taliansko však zvolilo diplomatickejší a rozvážnejší prístup. Pri odsudzovaní útokov sa premiérka Giorgia Meloniová vyhýbala pozícii čelnej konfrontácie s Izraelom. Podľa vládnych zdrojov má Meloni v úmysle hovoriť priamo s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, prediskutovať situáciu a hľadať diplomatické východisko. Jeho cieľom je udržať dialóg otvorený aj vzhľadom na strategický význam vzťahov medzi Talianskom a Izraelom.

Vyhliadky na diplomatické riešenie

V priebehu týždňa Francúzsko, Taliansko a Španielsko pracovali na vypracovaní spoločnej stratégie, ktorá by mohla byť prezentovaná na Defence G7 v Neapole. Iniciatíva sa zameriava na dva hlavné smery: na jednej strane posilnenie kontingentu Unifil; na druhej strane zvýšiť podporu libanonským ozbrojeným silám (LAF), aby mohli prevziať ústrednejšiu úlohu pri riadení bezpečnosti pozdĺž modrej línie.

Macron diskutoval o hypotéze s predsedom libanonského parlamentu Nabihom Berrim, ktorý navrhol zvýšiť počet jednotiek LAF až na 5.000 vojakov. Tieto jednotky by sa mohli rozmiestniť pozdĺž hraníc s Izraelom a prevziať priamu kontrolu nad bezpečnosťou v súlade s ustanoveniami rezolúcie OSN č. 1701, ktorá vyžaduje odzbrojenie všetkých milícií a výlučnú právomoc libanonskej vlády nad národnou bezpečnosťou.

Zmeniť mandát Unifilu, transformovať ho z mierovej misie na mierovú, by však bolo veľmi náročné vzhľadom na súčasnú geopolitickú rovnováhu a odpor v Bezpečnostnej rade OSN. Z tohto dôvodu je zámerom posilniť prítomnosť LAF v teréne, a to aj poskytnutím operačnej zálohy Unifil pripravenej zasiahnuť v krátkom čase.

Úloha Spojených štátov a domáce politické výzvy

Situáciu v Libanone komplikuje nielen konflikt s Izraelom, ale aj hlboké vnútropolitické rozpory. Spojené štáty vidia v tejto kríze príležitosť oslabiť Hizballáh, uplatniť rezolúciu OSN a ovplyvniť budúce politické štruktúry Libanonu. Washington vyzval Libanon, aby urýchlil proces voľby nového prezidenta, pričom možným obľúbeným kandidátom je generál Joseph Aoun, veliteľ LAF.

Cesta je však plná prekážok. Hizballáh si naďalej udržiava silný politický a vojenský vplyv v krajine a teší sa podpore časti šiitského obyvateľstva a Iránu. Svoju politickú hru hrá aj libanonská kresťanská pravica na čele so Samirom Geageom, čo situáciu ešte viac komplikuje.

Regionálne mocnosti ako Saudská Arábia, Egypt a Katar sú v otázke budúcnosti Libanonu rozdelené. Saudi považujú Aouna za prijateľnú postavu, ale varovali Spojené štáty, aby si nevynucovali jeho kandidatúru, aby zabránili Libanonu stať sa americkou satelitnou krajinou, a tým nepriamo posilnili aj Hizballáh. Egypt a Katar tiež zdieľajú tento názor a veria, že Hizballáh zostane nevyhnutnou silou, s ktorou sa bude musieť vyrovnať každá mierová dohoda.

Obrana G7 v Neapole

Od 18. do 20. októbra sa po prvý raz v histórii „Skupiny 7“ uskutoční zasadnutie venované obrane s cieľom propagovať úlohu G7 ako efektívneho konzultačného fóra aj na identifikáciu spoločných prístup k otázkam politicko-vojenského charakteru.

Program práce zahŕňa diskusiu o hlavných konfliktoch a oblastiach nestability na globálnej úrovni, ktorá je funkčná pre definovanie spoločného politického chápania a zdieľanie možných smerov konania.