Ruské „dezinformácie“ zasiahli Taliansko počas európskych volieb

od Emanuela Ricciho

Webová doména zaregistrovaná v Rusku 23. mája, ktorej platnosť vyprší presne o rok. Všetky webové stránky prepojené s touto doménou odkazujú na túto stránku Pravda ktorý možno čítať vo všetkých jazykoch Európskeho spoločenstva. Zjavne ide o bežnú redakčnú iniciatívu, veľmi podobnú tej, ktorú majú naše noviny, ktoré možno čítať vo všetkých jazykoch sveta. Namiesto toho podľa Európske observatórium digitálnych médií, výskumné centrum v Bruseli, ktoré funguje na základe mandátu Európskej komisie, by doména Pravda zvýšila svoju aktivitu šírenia falošných správ tesne pred volebnými konzultáciami starého kontinentu.

Obsah zaplavuje internet falošné novinky o Európe, o migrácii a vojne na Ukrajine, s hlavným cieľom zdiskreditovať postavu prezidenta Zelenského. Príspevky sú potom neuveriteľne zosilnené tisíckami trollov a robotov na sociálnych sieťach.

K šíreniu falošných správ v celej Európe prispievajú nielen reportáže televízie Pravda, ale aj RT a články tlačovej agentúry Sputnik.

Tento fenomén nedokáže zastaviť ani gigant Meta, a to aj napriek zavedeniu zákona o digitálnych službách (DSA), legislatívy, ktorá finančne sankcionuje platformy v prípade šírenia falošných správ. Rusi šírili falošné správy pomocoureklama, t. j. platených reklám, ktoré sú dobre akceptované systémom, ktorý pravdepodobne nekontroluje/nemonitoruje ich obsah.

Niektoré špecializované výskumné skupiny, ako napríklad AI Forensic, jednoznačne potvrdzujú, že medzi hlavné ciele „dezinformácie„Taliansko je ruské. Ak vo Francúzsku účty dosiahnu jeden falošné novinky je tu 150.000 XNUMX ľudí, v Taliansku je to takmer pol milióna.

Nielen Taliansko, ale aj Nemecko a Poľsko patria medzi ciele Moskvy z dôvodov strategického významu v súvislosti so zdrojmi energie a geografickou polohou.

Fenomén ruských dezinformácií nie je nový, ale pomocou pokročilých technológií a sofistikovaných stratégií nadobudol nebývalé rozmery. Dezinformačné kampane teraz dopĺňajú kybernetické útoky zamerané na kritickú infraštruktúru, psychologické operácie zamerané na podkopanie dôvery občanov v demokratické inštitúcie a vytváranie multimediálneho obsahu, ktorý sa virálne šíri na sociálnych sieťach. Správy od európskych spravodajských agentúr naznačujú, že Rusko vyčlenilo značné finančné zdroje na podporu týchto operácií, čím sa vytvorila komplexná sieť operátorov pôsobiacich na ruskom území aj mimo neho.

Digitálne platformy, najmä sociálne siete, zohrávajú kľúčovú úlohu pri šírení dezinformácií. Algoritmy, ktoré uprednostňujú senzačný a polarizujúci obsah, zvyšujú viditeľnosť falošných správ, zatiaľ čo pokusy o reguláciu a moderovanie obsahu sú často v rozpore s rozsahom a rýchlosťou, s akou sa vytvára a zdieľa. Napriek legislatívnemu úsiliu, akým je zákon o digitálnych službách, sú platformy naďalej úrodnou pôdou pre ruskú propagandu.

Spolupráca medzi európskymi štátmi v boji proti dezinformáciám je navyše zásadná, no nie vždy účinná. Politické rozdiely, rozdiely v právnych systémoch a úrovniach ochrany slobody prejavu sťažujú koordinované a včasné opatrenia. Niektoré krajiny, ako napríklad Taliansko, sú zraniteľnejšie vzhľadom na konkrétne historické, sociálne a politické súvislosti, ktoré uľahčujú prienik ruskej propagandy.

Dôležitosť bezplatných, presných a overených informácií je kľúčová pre stabilitu európskych demokracií. Občania si musia byť vedomí hrozieb, ktoré predstavujú dezinformácie, a musia vyvinúť kritické nástroje na ich rozpoznanie a boj proti nim. Vzdelávanie, transparentnosť a medzinárodná spolupráca sú nevyhnutné na ochranu integrity demokratického procesu a bezpečnosti európskych krajín.

Ruské „dezinformácie“ zasiahli Taliansko počas európskych volieb