Britské námorníctvo, informovala agentúra Nova, vyvíja novú monitorovaciu loď na ochranu podmorských káblov považovaných za strategickú infraštruktúru. Britské ministerstvo obrany takéto káble definuje „Dôležitá pre globálnu ekonomiku a komunikáciu medzi vládami“, zároveň im však „hrozí sabotáž v dôsledku ponorkovej vojny“. Britský minister obrany ben wallace poznamenal, ako nová loď Kráľovského námorníctva bude chrániť strategickú národnú infraštruktúru vrátane oceánskych káblov. Viacúčelová dozorná loď bude vybavená pokročilými senzormi a sériou podmorských dronov na zber údajov. Plavidlo vstúpi do služby v roku 2024 a bude mať 15 posádku. Podľa britského ministerstva obrany bude loď schopná vykonávať aj ďalšie obranné operácie vrátane manévrov v Arktíde.
PODMARINOVÉ KÁBLE
Existuje asi 400 podmorských telekomunikačných káblov spájajúcich všetky kontinenty, ktoré si globálne vymieňajú 95 percent dát. Kto však stavia tieto „dôležité“ tepny pre svetovú komunikáciu? Jednou z popredných spoločností v tomto odvetví je Huawei. Čínska spoločnosť obvinená USA zo špionáže v mene Číny využívaním jej kontraktov na implementáciu 5G, mobilnej siete novej generácie, po celom svete.
Blízkosť spoločnosti Huawei k čínskej vláde je podľa Američanov nebezpečenstvom, pretože v systémoch, ktoré predáva v zahraničí, by mohla vykonávať kybernetickú špionáž. V Európe spoločnosť Huawei uzavrela početné dohody o vybudovaní nových celulárnych sietí, avšak niekoľko európskych vlád čelí veľkému tlaku zo strany Spojených štátov, aby preskúmali zmluvy a spoliehali sa na iné spoločnosti.
Ukladanie a správu podmorských káblov organizuje spoločnosť Huawei prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti s názvom Námorné siete Huaewi. Podobne ako v prípade iných divízií čínskej spoločnosti, aj Huawei Marine v posledných rokoch veľmi rýchlo rástla a stala sa jednou z najdôležitejších spoločností v tomto sektore na celom svete. V roku 2019 dokončila kladenie kábla na dne Atlantického oceánu, ktorý umožňuje priamu komunikáciu medzi Afrikou a Južnou Amerikou prostredníctvom spojenia medzi Kamerunom a Brazíliou. Kábel je dlhý 6 XNUMX kilometrov a umožní zrýchlenie dátového prenosu v častiach sveta, ktoré sa stále vyvíjajú.
Spoločnosť Huawei Marine sa podieľa na najmenej 90 projektoch týkajúcich sa výstavby alebo modernizácie podmorských telekomunikačných káblov po celom svete. Vďaka svojej politike znižovania ziskových marží, ktorá jej umožňuje ponúkať operátorom produkty za veľmi výhodné ceny, dokáže v porovnaní so spoločnosťami, ktoré sa v tomto sektore historicky už etablovali a ktorými sú USA, Európa a Japonsko, uzatvárať množstvo zmlúv. Napríklad spoločnosť Huawei Marine pracuje na výstavbe ďalších úsekov nového kábla - medzi Európou, Áziou a Afrikou -, ktorý bude dlhý 12 tisíc kilometrov.
Nové spojenie je súčasťou plánov tzv.Nová hodvábna cesta”, Iniciatíva zahájená čínskou vládou na zlepšenie jej spojení s krajinami Eurázie a časťami Afriky. Jedná sa o mimoriadne ambiciózny plán, ktorý zahŕňa veľké investície do výstavby prístavov, ciest, železníc a telekomunikačných sietí v zúčastnených krajinách.
Čína už začala výstavbu početných infraštruktúr, ktoré ponúkajú financovanie dotknutým krajinám výmenou za privilegovaný prístup k svojim tovarom a iným aktívam. Táto iniciatíva je obzvlášť znepokojujúca pre Spojené štáty, ktoré sa obávajú straty svojho vplyvu voči krajinám západnej Európy.
Obavy súvisia aj so skutočnosťou, že čínska vláda vykonáva prísnu kontrolu nad obyvateľstvom prostredníctvom sofistikovaných počítačových systémov sledovania a obmedzením prístupu k informáciám zadarmo. Podľa spravodajských expertov by Čína chcela tento prístup reprodukovať v zahraničí, pričom by využila svoju prítomnosť pri výstavbe nových telekomunikačných systémov, ako sú podmorské káble.
Spoločnosť Huawei Marine vždy popierala, že by mala priamu úlohu v „Nová hodvábna cesta”, Ale v tomto sektore stále získava početné kontrakty na kladenie nových káblov. Spoločnosť existuje od roku 2008 a je výsledkom spoločného podniku s Globálne morské systémy, britská spoločnosť, ktorá vlastní flotilu lodí vybavených na kladenie podmorských káblov. Spoločnosť Huawei vlastní 51 percent spoločnosti Huawei Marine, zatiaľ čo zvyšných 49 percent je v rukách spoločnosti Huawei Holdings HC2, americká spoločnosť, ktorá kontroluje Global Marine Systems. HC2 uvažuje o predaji svojich akcií, ktoré by mohla získať spoločnosť Huawei, a získa tak úplnú kontrolu nad spoločným podnikom, čím by sa vylúčilo aj Spojené kráľovstvo.
Spoločnosť Huawei už viac ako 10 rokov pracuje na podmorských kábloch a v niektorých prípadoch urobila rozšírenia a aktualizácie pripojení aj pre systémy, ktoré sa priamo týkali Spojených štátov. Veci sa skomplikovali v roku 2012, keď americký kongres označil Huawei za „hrozbu národnej bezpečnosti“. V tom čase prebiehali rokovania o vybudovaní podmorského spojenia medzi Londýnom a New Yorkom vo výške 250 miliónov dolárov. Ukázalo sa, že operátor zapojený do operácie bol presvedčený, aby opustil spoločnosť Huawei a vybral si ďalšie spoločnosti s technológiami vyrobenými v Spojených štátoch. Dojem bol taký, že USA použili otázku „hrozby“ ako zámienku na zvýhodnenie amerických spoločností na úkor svojho čínskeho konkurenta.
Vyhlásenie Kongresu a následné obvinenia vznesené proti spoločnosti Huawei znamenali, že od roku 2013 spoločnosť už nepracovala na kábloch, ktoré priamo spájajú USA. Spoločnosť Huawei Marine sa však vo zvyšku sveta významne rozšírila a po americkom SubCom, fínskom Alcatel Submarine Networks a japonskom NEC je štvrtou najväčšou spoločnosťou v tomto sektore. Do roku 2020 dokončí výstavbu iba 28 podmorských káblov, čo je štvrtina všetkých rozostavaných v päťročnom období 2015 - 2020. Niektoré z nich spájajú niekoľkých spojencov USA, napríklad Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Kanadu.
Vo väčšine prípadov sú podmorské káble kontrolované veľkými telefónnymi operátormi, ktorí sa organizujú do konzorcií, aby spoločne časom podporovali náklady na ich inštaláciu a údržbu. Mnohí operátori sú riadení priamo vládami, alebo majú s nimi historicky úzke vzťahy, keďže na svojich sieťach prechádzajú všetky druhy údajov, vrátane údajov pre správu sieťových služieb a infraštruktúry. Veľké internetové spoločnosti, ako napríklad Facebook a Google, začali v poslednom čase vytvárať vlastné káble na zlepšenie služieb, ktoré ponúkajú používateľom. Doprava je smerovaná do podmorských káblov podľa potrieb momentu, takže len zriedka môžete mať úplnú kontrolu nad médiom, cez ktoré budú informácie prechádzať.
Konštrukcia modelu 5G úzko súvisí s rozšírením podmorskej káblovej siete na prepojenie kontinentov. Opakovače mobilných telefónov sú prirodzene prepojené káblom so zvyškom internetu a na prenos informácií na veľké vzdialenosti, medzi ktorými sú oceány, satelity nestačia. Siete s vysokou kapacitou a rýchlosťou budú vyžadovať väčšiu šírku pásma ako podmorské káble a výstavbu nových spojení. Napriek americkým obvineniam, Huawei nebude vylúčený zo zvyšku sveta z tejto skvelej práce pri aktualizácii sietí.
Washington až dodnes nikdy nezastavil výstavbu podmorských káblov, ktoré tvoria globálnu chrbtovú kosť internetu, čo uľahčuje takmer 100% internetového prenosu. Väčšina podmorskej káblovej siete je nahradená modernými optickými káblami, ktoré môžu uľahčovať stále rýchlejšiu internetovú komunikáciu.
Jednou z týchto sietí je internet Pacific Light Cable Network (PLCN), projekt výstavby podmorského kábla dlhého 8.000 XNUMX míľ, ktorý financovali spoločnosti Google, Facebook a Dr. Peng Telecom & Media Group Co., jeden z najväčších výrobcov telekomunikácií a hardvéru v Číne. Dokončenie PLCN povedie k vytvoreniu prvého priameho internetového spojenia medzi Los Angeles a Hongkongom a očakáva sa zvýšenie rýchlosti internetu v Číne aj USA.
Americký regulačný výbor odporučil blokovanie záverečnej fázy výstavby PLCN. Podľa Wall Street Journal sa toho výbor obáva projekt miliónov 300 by mohol uľahčiť čínsku špionáž. Výbor vedený ministerstvom spravodlivosti, známy ako Tím Telecom Skladá sa z úradníkov niekoľkých amerických vládnych agentúr.
USA nikdy predtým neblokovali stavbu podmorského kábla, informoval časopis Journal. Problémy s národnou bezpečnosťou boli vznesené v súvislosti s predchádzajúcimi projektmi podmorských káblov, z ktorých niektoré boli čiastočne financované spoločnosťami vo vlastníctve Číny. Projekty ale nakoniec pokračovali potom, čo výrobcovia dokázali, že konštrukcia podmorského kábla zakazuje inštaláciu odposluchov.