"Spolupráca medzi Iránom a Čínou pomôže implementácii jadrovej dohody európskymi signatármi a dodržiavaniu záväzkov prijatých v súvislosti s touto dohodou. ““. Uviedol to iránsky prezident Hassan Rohani na adresu čínskeho ministra zahraničných vecí Wang Yiho s tým, že dohoda s Čínou môže určite zmeniť podmienky jadrovej otázky. Iránsky prezident ocenil podporu Číny Iránu v medzinárodných orgánoch a tiež jadrovú dohodu a jej boj proti unilateralizmu a nadmerným požiadavkám USA.
(Massimiliano D'Elia) Pred niekoľkými dňami americký taktika založená na pružnej politike pred niekoľkými dňami tentoraz nefungovala, naopak, tlačila na Čínu, aby podpísaním obchodnej dohody s Teheránom prešla od slov k činom až do roku 2030 v komerčnej hodnote 600 miliárd dolárov. Čínsky minister, ktorý sa stretol s ministrom zahraničných vecí Mohammad Javad Zarif a poradca iránskeho politického vodcu Ali Larijani, uviedol, že verí tlaku USA na Irán “nelegálne a nehumánne„. Uviedol tiež, že víta prístup novej americkej administratívy k pravdepodobnému návratu k jadrovej dohode, uviedol však, že Američania by mali okamžite odstrániť sankcie voči Iránu. Medzitým sa Čína postarala o zmiernenie čoraz silnejšej iránskej hospodárskej krízy a nestrácala čas. Príležitosť štrukturálne sa umiestniť v tejto časti sveta nemohla nechať na americkú kolísavú politiku.
Dohoda medzi Čínou a Iránom, ktorá bola podpísaná pred dvoma dňami, výrazne zvýšila obchod medzi týmito dvoma krajinami, ktorý do roku 600 dosiahne 2030 miliárd dolárov. Samotný čínsky štát sa zaviazal investovať 400 miliárd počas prvých piatich rokov do infraštruktúry, telekomunikácií a energetický sektor. Životne dôležitá pomoc pre Irán, ktorý po uvalení sankcií USA zaznamenal pokles hrubého domáceho produktu na zhruba 450 miliárd v roku 2020. Čína, ktorá je silná so svojím 16 miliardovým HDP, sa tak ocitla v strategickej geografickej oblasti, ktorá sa nachádza v privilegovanej oblasti. ktorá sa na Novú hodvábnu cestu pozerá na kaukazskú Áziu, ďalšiu príležitosť na urýchlenie spolupráce v oblasti 5G, umelej inteligencie a priemyselných sektorov, ktoré sú väčšinou spojené so sektorom obrany. Protistrana je obzvlášť výhodná pre Čínu, pretože bude získavať iránsku ropu so zľavami až do 30 percent v porovnaní s trhovými cenami. Čína bude mať dvojitú geopolitickú výhodu, prestíž tým, že bude skryto „legálnym“ spôsobom opätovne otvárať ropné kohútiky v Teheráne a vo svete výhradne pri výstavbe ropovodov, ciest, železníc a prístavov (stavby, ktoré však budú chránené bezpečnostné sily čínske). Rohaniho radca, Hesamoddine Ashena hot uviedol, že dohoda je príkladom úspešnej diplomacie ale dodal, že by mohlo dôjsť k vnútorným protestom Pasdaranovcov, ktorí na svojom území neradi vidia cudzincov v uniformách. Rohani však bol nútený ustúpiť čínskym lichôtkam kvôli naliehavej hospodárskej kríze, ktorú pandémia zhoršila, aj keď pred prijatím niekoľkokrát požiadal novozvoleného amerického prezidenta Bidena o okamžité ukončenie ekonomických sankcií. Žiadosť v zámorí nikdy nebola doručená z dôvodu pokračovania a vykonávania Teheránu jadrového programu a medzikontinentálnych balistických rakiet.
Americké zámery (bol to Trump) týkajúce sa rozhodnutia ukončiť jadrovú dohodu sa konkrétne odhalili, keď bolo nariadené zabitie iránskeho generála Soleimaniho a keď vláda hviezd a pruhov podpísala Abrahámovu dohodu medzi Izrael, Spojené arabské emiráty e Bahrajn za normalizáciu diplomatických vzťahov medzi tromi krajinami v protiiránskom zmysle. Ďalšia chyba americkej diplomacie bola zaznamenaná na samite na Aljaške 18. marca medzi USA a Čínou, keď predstavitelia Bidenu na konci verejne vyhlásili „ žiadny kompromis s autoritárskymi režimami, ktoré porušujú ľudské práva„. Odpoveď Pekingu bola okamžitá: „Po slovách budú nasledovať činy “, nie je náhoda, že došlo k zrýchleniu podpisu dohody s Iránom, na ktorej sa pracovalo už od roku 2016, keď Xi Jinping navštívil iránske hlavné mesto.
Lenže práve podpísaná dohoda neustanovuje iba obchodné výmeny, ale aj užšiu vojenskú spoluprácu v čisto operatívnejšom kontexte aj v oblasti obranného priemyslu (Letectvo a kozmický priemysel). V novembri 2016 obe krajiny už podpísali dohodu o boji proti terorizmu zahájením spoločných cvičení, ako je napríklad cvičenie medzi Ománskym zálivom a Hormuzským prielivom. Rozsiahle cvičenie, ktoré veľmi dôležitým spôsobom zasiahlo obe armády nasadením početných vojenských prostriedkov.
Vo svetle americkej vlažnosti sa Čína nezastavuje a ide ďalej: už oznámila svoj zámer podporiť v Pekingu stôl na opätovné otvorenie rokovaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.
Systém zavádza aj strategické spojenectvo s Iránom Turecko čo je čínska premenná kvôli poskytnutým veľkým pôžičkám. Čínsky vplyv nie je pozadu Pakistan kontrastovať s týmindia ktorá dlhodobo vedie dialóg s Kvádmi (Japonsko, Austrália a USA) s cieľom postaviť sa proti Pekingu v Juhočínskom mori.
Čínsky drak, ako sme videli, sa snaží sprísniť USA smrteľným stiskom, ktorý za vlády Trumpa s paradigmou „Amerika je na prvom mieste“ ponechal príliš veľa priestoru krajinám ako Čína, Turecko a Rusko, ktoré na na druhej strane je známe, že využívajú rôzne príležitosti globálnej nestability usadiť sa v rôznych častiach sveta spôsobmi a činnosťami v teréne, ktoré sú z veľkej časti veľmi otázne.