od Emanuela Ricciho
Nedávna revízia ruskej jadrovej doktríny, ktorú podpísal prezident Vladimir Putin, predstavuje dôležitý vývoj v obrannej politike Ruska a predstavuje nové výzvy pre medzinárodnú bezpečnosť. Nová doktrína uvádza, že Moskva má právo použiť svoj obrovský jadrový arzenál v reakcii na akúkoľvek agresiu, ktorá predstavuje „kritickú hrozbu“ pre ruskú suverenitu alebo územnú celistvosť. Táto aktualizácia výrazne znižuje prah pre použitie jadrových zbraní a rozširuje okolnosti, za ktorých by sa Rusko mohlo uchýliť k použitiu jadrovej sily.
Upustenie od obmedzení a nové hrozby
Ruská jadrová doktrína, ako bola definovaná v predchádzajúcich rokoch, volala po použití jadrových zbraní len v prípade existenčného ohrozenia ruského štátu, akým je priamy jadrový útok. S revíziou z roku 2024 však Rusko rozširuje túto definíciu o hrozby konvenčných útokov, ako je použitie rakiet, dronov a iných lietadiel nejadrovými štátmi, ak budú podporované jadrovými mocnosťami. Tento krok sa interpretuje ako priama reakcia na vojenskú pomoc poskytovanú Ukrajine zo strany Západu, najmä Spojených štátov a NATO. Preskúmanie jasne ukazuje, že vojenská aliancia Moskvy s Bieloruskom teraz tiež spadá pod ruskú jadrovú ochranu, čo vytvára ďalší tlak na geopolitickú dynamiku východnej Európy.
Nová doktrína preto znamená ďalší krokvystupňovanie jadrových hrozieb. Hoci je ruská jadrová hrozba často predmetom rétoriky, jej formálna legitimizácia prostredníctvom doktríny otvára znepokojujúcejšie scenáre pre globálnu bezpečnosť.
Naozaj by Putin použil jadrovú zbraň?
Ústredná otázka sa týka Putinovej skutočnej túžby použiť jadrovú zbraň. Hoci západní predstavitelia vrátane amerického prezidenta Joea Bidena vyhlásili ruské jadrové hrozby za "dôveryhodné", Putinova rétorika zrejme zatiaľ nepriniesla konkrétne činy. Napriek častým vyhláseniam vysokých ruských predstaviteľov, ako je Dmitrij Medvedev, hroziacim jadrovou vojnou, mnohí experti na Západe sa domnievajú, že takéto vyhlásenia majú za cieľ predovšetkým zastrašiť stúpencov Kyjeva a odradiť od ďalších dodávok zbraní Ukrajine.
Rizikom však je, že neustála jadrová rétorika spolu so zhoršujúcimi sa vzťahmi so Západom by mohli progresívne znižovať psychologický prah pre použitie jadrových zbraní. Niektorí analytici sa obávajú, že rastúca agresivita Putina v kombinácii s jeho vnímaním „totálnej vojny“ na Ukrajine by ho mohla viesť k riskantným rozhodnutiam, a to aj v kontexte taktických jadrových zbraní.
Taktické jadrové zbrane – obmedzené silou a dosahom v porovnaní so strategickými zbraňami, no stále ničivé – by sa dali použiť v konflikte s Ukrajinou, aj keď by nezaručili rozhodujúce víťazstvo alebo koniec vojny. Na druhej strane použitie strategické jadrové zbrane Bolo by to katastrofálne nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Rusko, pretože by to pravdepodobne vyvolalo masívnu reakciu Západu s potenciálne ničivými následkami.
Dôvody, ktoré spomaľujú používanie jadrových zbraní
Zdá sa, že dva hlavné faktory brzdia rozhodnutie Ruska použiť jadrové zbrane, najmä taktické. Prvým je Čína. Hoci prezident Si Ťin-pching nikdy verejne neodsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu, neustále opakoval, že použitie jadrových zbraní je neprijateľné a vyzval Putina, aby sa vyhýbal používaniu jadrovej sily. Čína sa zasa snaží postaviť sa do pozície sprostredkovateľa v konflikte a posilniť svoju diplomatickú pozíciu na globálnej scéne.
Druhým faktorom, ktorý Putina brzdí, je pravdepodobne zničujúca reakcia Spojených štátov a NATO. Hoci Ukrajina nie je členom NATO, Spojené štáty dali jasne najavo, že ruský jadrový útok na Ukrajinu by mal pre Rusko „katastrofické následky“, pravdepodobne vrátane jadrovej alebo konvenčnej reakcie. Aj keď NATO nezasiahne priamo na Ukrajine, geopolitický rozmer konfliktu môže viesť k širšej vojne, do ktorej by sa priamo zapojili Spojené štáty a ich spojenci.
Geopolitický kontext a jadrové zbrane
Použitie jadrových zbraní by preto mohlo predstavovať skôr symbolickú a psychologickú reakciu ako strategickú. Putin sa môže pokúsiť vynútiť si obrat vo vojne proti Ukrajine, ale bez záruk, že takýto krok povedie k definitívnemu víťazstvu. Použitie jadrových zbraní by mohlo byť skôr prejavom impotencie ako víťaznej stratégie.
Západná vojenská pomoc Ukrajine navyše neustále rastie. Vyslanie lietadiel F-16 a pokročilých rakiet zo strany Spojených štátov umožňuje Kyjevu spôsobiť značné škody ruským silám, čo vytvára ďalší tlak na pozíciu Moskvy. Vyhliadky na diplomatické vyriešenie vojny však zostávajú neisté, najmä po zvolení Donalda Trumpa v Spojených štátoch, ktorý už vyhlásil, že v prípade opätovného zvolenia rýchlo ukončí vojnu a môže pohroziť pozastavením podpory Kyjev, ktorý prinútil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského rokovať s Putinom.
Ruský jadrový arzenál
Rusko, napriek ukončeniu studenej vojny a podpísaniu mnohých zmlúv o kontrole zbrojenia, zostáva jadrovou veľmocou, ktorá nemá obdoby. S arzenálom, ktorý počíta cca 5.580 XNUMX jadrových hlavícRusko vlastní najväčšie zásoby jadrových zbraní na svete. To zahŕňa obe jadrové zbrane strategický, čo by mohlo zničiť aj celé mestá taktiky, určený na použitie v boji v teréne. V roku 2023 Putin oznámil „jednostranné“ pozastavenie účasti Ruska na zmluve New START so Spojenými štátmi, ktorá obmedzila počet jadrových rakiet dlhého doletu a ich rozmiestnenie. Po pozastavení tejto zmluvy má Rusko slobodu ďalej rozširovať svoj jadrový arzenál, čo vytvára nové napätie vo vzťahoch so Spojenými štátmi a západnými spojencami. Pozastavenie zmluvy, aj keď nevylučuje možnosť opätovného pristúpenia k nej v budúcnosti, odráža odmietnutie Ruska zaviazať sa k novým dohodám, pokiaľ bude NATO naďalej podporovať Ukrajinu.
Revíziu ruskej jadrovej doktríny preto netreba vnímať len ako formálnu aktualizáciu, ale ako konkrétny signál rastúceho nebezpečenstva geopolitickej situácie. Použitie jadrových zbraní už nie je len vzdialenou myšlienkou, ale možnosťou, ktorá v ruskej vojenskej politike nadobúda väčší význam. Dôsledky použitia jadrovej sily sú však katastrofálne nielen pre Ukrajinu, ale aj pre globálnu bezpečnosť ako celok. Napriek tomu existujú významné brzdy vrátane Číny a západnej reakcie, ktoré spomaľujú Putinovo tempo. Dúfame, že diplomacia a medzinárodný tlak môžu zabrániť ďalšiemu vývoju vystupňovanie, hoci riziko jadrovej vojny, hoci je stále nízke, zďaleka nie je nulové. V kontexte rastúcej neistoty musí ľudstvo zostať ostražité a hľadať každú príležitosť na zníženie jadrovej hrozby a na podporu mierového riešenia konfliktu na Ukrajine.
Prihlásiť sa ku odberu noviniek!