Po Líbyi, Alžírsku a Saheli sa Rusko pozerá aj na Tunisko

od Emanuela Ricciho

15. apríla veľká ruská vojenská loď zakotvila v líbyjskom prístave Tobruk. Boli vyložené veľké nákladné autá so zbraňami a muníciou a mnoho vojakov, pravdepodobne patriacich do novovzniknutej pravidelnej vojenskej skupiny Africa Corps, ktorá nahrádza súkromnú spoločnosť Wagner v rôznych afrických oblastiach, teraz pod priamou kontrolou Moskvy. Hovoríme o Burkine Faso, Mali, Stredoafrickej republike, Nigeri a Čade. Príznačný je aj zjavný ruský vplyv v tej časti Líbye (východ), ktorú vedie generál Kalifa Haftar. Generalissimus Tripolitánie, ktorý si na jednej strane podáva ruku s našou premiérkou Giorgiou Meloniovou, na druhej strane žmurká na Rusko Vladimira Putina. Moskva má v úmysle rozšíriť svoj vplyv na celý Sahel a severnú Afriku, aby mala ďalšiu veľmi silnú zbraň, ktorou je riadenie nepravidelných migračných tokov na starý kontinent a kontrola nerastných a energetických zdrojov. Demografická zbraň, ktorou je nekontrolovaná migrácia, je zbraňou s veľkým dopadom na stabilitu vlád, ktorá prispieva k hackingu moderných spoločností, ako sa jasne píše v inovatívnej vojenskej doktríne ruského generála Gerasimova.

Jeden z hovorcov amerického ministerstva zahraničia napadlo lepšie zarámovať scenár na stránkach talianskych novín Repubblica: „Naďalej sme znepokojení aktivitami Wagnera a aktivitami podporovanými Ruskom na africkom kontinente, ktoré podnecujú konflikty a podporujú nelegálnu migráciu, a to aj do Tuniska.

Preto by sa ciele Moskvy okrem celej oblasti Sahelu, Líbye a Alžírska rozšírili aj na Tunisko. Nastal by tak politický obrat o 360°, ktorý by zmaril úsilie talianskej vlády, ktorá toľko vynaložila na to, aby priviedla do Tunisu predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Lyenovú a predstaviteľov MMF, aby uvoľnili finančné prostriedky vo výške 1,9 miliardy dolárov za 48 mesiacov, aby sa predišlo nebezpečnému bankrotu krajiny. Opatrenie zatiaľ nebolo schválené z dôvodu nedôvery voči vodcu Tunisan Saied proti reformám, ktoré by mali nasledovať po financovaní.

Medzitým sa v posledných dňoch zintenzívnili pozorovania ruských vojenských letov pristávajúcich na letisku na tuniskom ostrove Džerba na hranici s Líbyou. Jasný signál, že Rusko by bolo pripravené nahradiť EÚ a MMF v tuniských záležitostiach. Alarmujúca situácia pre Taliansko, ktoré však veľa investovalo do vytvorenia hustej siete vzťahov s krajinami severnej Afriky tak v otázkach súvisiacich s migračnými tokmi, ako aj v strategickejších otázkach týkajúcich sa dodávok energie.

Alžírsko a Tunisko sú preto pre talianske záujmy strategicky kľúčové, najmä po národnom odpútaní sa od ruského plynu po rusko-ukrajinskom konflikte. Napríklad plynovod Transmed je jedným z piatich plynovodov, ktoré umožňujú Taliansku dovážať zemný plyn. Ide o infraštruktúru, ktorá od Alžírska prechádza cez Tunisko a Stredozemné more až na Sicíliu v Mazara del Vallo. Transmed je jedným z hlavných plynovodov v Stredozemnom mori spolu s ďalšími dôležitými štruktúrami ako TAP (Azerbajdžan) alebo GreenStrem (Líbya).

Transmed Pipeline

Po Líbyi, Alžírsku a Saheli sa Rusko pozerá aj na Tunisko