Európa na križovatke

od Antonia Adriana Giancanea

Európa dnes čelí rozhodujúcemu momentu poznačenému geopolitickou krízou, ktorá, zdá sa, spochybňuje jej úlohu na medzinárodnej scéne. Nedávny telefonát medzi Donald Trump e Vladimir Putin, ktorá znamenala nečakané obnovenie dialógu medzi USA a Ruskom, vrhla tiene na budúcnosť Západu a európskej jednoty. Zatiaľ čo sa globálne mocnosti pripravujú na rokovanie o riešení konfliktu na Ukrajine, Európa je povolaná vysporiadať sa s vlastnou vnútornou roztrieštenosťou a strachom, že bude v dynamike mieru a bezpečnosti irelevantná.

Mimoriadne zasadnutie zvolali do Paríža hlavní európski lídri vrátane Emmanuel Macrona, zdôraznil hlboké rozdelenie, ktoré prebieha naprieč kontinentom. Zatiaľ čo niektoré krajiny, ako napríklad Spojené kráľovstvo a Francúzsko, sú za vyslanie vojakov na Ukrajinu, iné, ako napríklad Nemecko, Poľsko a Španielsko, sa zdráhali priamo zasiahnuť. Tento stret o tom, ako reagovať na rokovania medzi Trumpom a Putinom, ukazuje, aké ťažké je pre Európu konať ako súdržný blok tvárou v tvár globálnym výzvam. Potreba nájsť spoločnú pozíciu je naliehavá, najmä vzhľadom na to, že Európa čelí priamemu ohrozeniu svojej bezpečnosti.

Skutočný problém, ktorý treba vyriešiť, však nie je len vojenský, ale aj politický. Ako zdôraznil francúzsky prezident Emmanuel Macron, Európa čelí novej geopolitickej realite, v ktorej bezpečnosť kontinentu čoraz viac závisí od vlastných zdrojov a strategickej autonómie. Už nestačí spoliehať sa na transatlantický „pakt“, ktorý podporoval Európu od konca druhej svetovej vojny. USA pod vedením Trumpa pomaly opúšťajú Západ a snažia sa o priamu dohodu s Ruskom, bez konzultácie s Európou, bez ohľadu na jej záujmy a bezpečnosť.

V tejto súvislosti je Európa vyzvaná, aby sa vyjadrila jednotným hlasom, schopným vyjadriť spoločný záujem a definovať dlhodobú stratégiu. Myšlienku autonómnej Európy z hľadiska obrany a bezpečnosti podporujú niektoré európske krajiny už viac ako desať rokov, no ako ukázalo posledné stretnutie v Paríži, nie každý je pripravený túto víziu prijať. Niektorí sú stále príliš zosobášení s americkou ochranou, zatiaľ čo iní sú rozdelení v tom, ako zvládnuť ruskú hrozbu.

Návrh na silnejšiu európsku obrannú architektúru, ktorá nezávisí výlučne od NATO, je súčasťou diskusie, ktorej cieľom je chrániť kontinent bez prechodu cez Spojené štáty. Bez jednotného postoja však Európa riskuje, že bude vylúčená z hlavných medzinárodných rokovaní, akým je napríklad rokovanie o ukrajinskom konflikte, a bude vystavená rozhodnutiam, ktoré prijmú iní.

Konflikt na Ukrajine predstavuje jednu z najvážnejších výziev pre európsku bezpečnosť. Spojené štáty a Rusko sa stretávajú bez plného zapojenia Európy, ale Európa si už nemôže dovoliť zostať divákom. Rozdelenie európskych krajín v otázke vyslania vojakov na Ukrajinu je len jedným z príznakov hlbšej krízy identity a smerovania. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky Dôrazne zopakoval, že neprijme žiadnu mierovú dohodu, ktorá by sa priamo netýkala Kyjeva. V tejto súvislosti má Európa povinnosť koordinovať sa pri hľadaní riešenia, ktoré rešpektuje suverenitu Ukrajiny, ale aj chráni jej záujmy.

Európa musí byť schopná predložiť spoločný návrh v oblasti bezpečnosti a mieru, ktorý sa neobmedzuje len na žiadosť o účasť na rokovaniach, ale ktorý vnucuje svoj hlas. Ako uviedol jeden európsky diplomat, „nestačí požiadať o účasť na rokovaniach, musíme sa vnucovať, pretože máme požiadavky a zdroje„Európa má ekonomický, politický a vojenský potenciál, ktorý treba využiť, aby sme ukázali, že je pripravená vziať svoj osud do vlastných rúk.

Budúcnosť Európy závisí od jej schopnosti rýchlo prekonať vnútorné rozpory a prejaviť sa ako súdržná veľmoc. Ak bude Európa v zásadných otázkach, ako je podpora Ukrajiny alebo posilnenie jej obranných síl, pokračovať v rozdelení, hrozí, že sa v globálnych rokovaniach stane irelevantnou.

Teraz sa zdá byť jasné, že Európa už nemôže počítať s ochranným dáždnikom Spojených štátov. Nová medzinárodná dynamika vrátane rastúceho vplyvu Číny a nepredvídateľnosti prezidenta ako Trump si vyžaduje, aby Európa znovu objavila svoju jednotu a silu. Len prostredníctvom kompaktnej a odhodlanej Európy bude možné zasadnúť za stôl velikánov a hájiť záujmy kontinentu jednotným a silným hlasom. Cesta k európskej strategickej autonómii je dlhá, ale je to jediná, ktorá môže kontinentu zaručiť budúcnosť bezpečnosti a stability.

Európa na križovatke