Nemecký spolkový súdny dvor rozhodol, že spravodajské služby nemajú hromadne právo špehovať telekomunikácie cudzími občanmi. Rozsudok je reakciou na súdny spor, ktorý podalo niekoľko skupín novinárov po dokumentácii Reportérov bez hraníc. Novinári spolupracovali s nemeckou spoločnosťou pre občianske práva a v ich prípade tvrdia, že súčasný zákon nezabránil špionážnym agentúram špehovať komunikáciu medzi novinármi v ich voľnom čase. To by potenciálne mohlo umožniť spravodajským agentúram identifikovať zdroje, ktoré novinári používajú pri svojej práci, a dokonca tieto informácie zdieľať so spravodajskými agentúrami v iných krajinách s cieľom zamerať sa na zdroje.
Nemecká zahraničná spravodajská agentúra, Federálna spravodajská služba alebo BND, má prístup k veľkému množstvu telekomunikačných údajov a obsahu. Je to tak preto, lebo Nemecko je domovom niektorých z najrušnejších a najkapacitnejších internetových výmenných miest na svete. Medzi rozsiahlu telekomunikačnú infraštruktúru krajiny patrí takzvaná ústredňa DE-CIX vo Frankfurte, ktorá je považovaná za druhý najrušnejší internetový uzol na svete. Samotná internetová burza DE-CIX pravdepodobne prenesie bilión správ denne do a zo západnej Európy, Ruska, Stredného východu a severnej Afriky.
BND, ako je známe, nie je oprávnená špehovať komunikáciu nemeckých občanov. Podľa nemeckých médií sa však agentúra domnieva, že internetové správy medzi cudzincami, ktoré prechádzajú cez nemecké ústredne, je možné zachytiť a analyzovať.
Je to tak preto, lebo podľa BND sa na nemeckých zákonodarcov nevzťahujú cudzí občania, čo znamená, že ich komunikácia nemá ochranu súkromia, ako sa predpokladá pre vnútroštátnych občanov.
Túto hypotézu ale v utorok odmietol Spolkový súdny dvor, ktorý je najvyšším súdom v Nemecku. Súd rozhodol, že na telekomunikačný dohľad aj nad cudzincami sa vzťahuje článok 10 základného zákona Nemecka o práve na súkromie. Inými slovami, zákon podľa súdu chráni aj telekomunikácie cudzincov, čo znamená, že sledovanie zahraničných komunikácií by sa malo vykonávať iba cielene, ako reakcia na konkrétne prípady alebo konkrétne osoby. Súd spochybnil model hromadného sledovania - na rozdiel od cieleného sledovania - zhromažďovania údajov BND a uviedol, že činnosti špionážnej agentúry si vyžadujú prísnejšiu kontrolu, najmä v súvislosti s komunikáciou novinárov a právnikov. Nakoniec sa súd zhodol s navrhovateľmi, že ústavné záruky proti schopnosti BND zdieľať svoje zachytené údaje so zahraničnými špionážnymi agentúrami sú nedostatočné.
Súd vo svojom rozhodnutí určil nemeckej vláde lehotu, v decembri 2021, na predloženie nového zákona, ktorý upravuje telekomunikačný dohľad nad cudzincami, s cieľom uviesť vec do súladu s nemeckou ústavou.