(Filippo Moreschi, právnik a vedúci observatória AIDR „Digital Agrifood“)
Národný plán obnovy a odolnosti, ktorý bol v uplynulých dňoch predložený Parlamentu, sa zaoberá aj agropotravinárskym svetom.
Plán je rozdelený na všeobecnú časť a na dva sektory, prvý sa venuje reformám a druhý je rozdelený do šiestich misií (digitalizácia, zelená revolúcia a ekologická transformácia, infraštruktúra, vzdelávanie a výskum, začlenenie a súdržnosť, zdravie).
Záverečná časť plánu je nakoniec zameraná na jeho implementáciu, relatívne monitorovanie a makroekonomické vplyvy.
Pokiaľ ide o odvetvie poľnohospodárstva, v pláne sa predbežne berie na vedomie príspevok európskeho poľnohospodárstva k znečisteniu vody, pôdy a atmosféry pôsobením oxidov dusíka (ktoré sú súčasťou skupiny skleníkových plynov). Časť plánu venovaná poľnohospodárstvu preto zahŕňa primárne ciele ochrany životného prostredia.
Kapitola venovaná poľnohospodárstvu má názov „obehové hospodárstvo a udržateľné poľnohospodárstvo“ a nachádza sa v misii č. 2 (Zelená revolúcia a ekologický prechod). Neoddeliteľne spája ciele obehového hospodárstva s úplnou udržateľnosťou agropotravinárskych reťazcov v súlade s európskou stratégiou „od výrobcu k spotrebiteľovi“ (tzv. Z farmy na vidličku) so zlepšením konkurencieschopnosti farmy a ich klimaticko-environmentálne vlastnosti.
Na túto kapitolu je v pláne pridelených celkovo 5,27 miliárd EUR.
Investičné odvetvia osobitne určené pre odvetvie poľnohospodárstva sa týkajú: rozvoja logistiky pre poľnohospodársko-potravinársky priemysel, rybolov, akvakultúru, lesníctvo, kvetinárstvo a škôlkárstvo; začiatok „poľnohospodárskeho parku“; inovácie a mechanizácia v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore.
Tri ďalšie investičné línie sa týkajú integrovaných projektov, ako sú zelené ostrovy, „zelené komunity“ a kultúra v oblasti environmentálnych problémov a výziev.
Cieľom intervencie do logistiky agropotravinárskych reťazcov je znížiť vplyv dopravy na životné prostredie v tomto sektore a tiež prostredníctvom digitalizácie zlepšiť skladovacie kapacity surovín a logistickú kapacitu veľkoobchodných trhov. Investície sú zamerané na posilnenie exportnej kapacity talianskych agropotravinárskych MSP, zabezpečenie sledovateľnosti výrobkov a zníženie potravinového odpadu.
Pokiaľ ide o tému „poľnohospodárskeho parku“, v pláne sa identifikuje obnoviteľná energia slúžiaca agropotravinárskym, živočíšnym a poľnohospodársko-priemyselným výrobám ako sektoru primárnych investícií, s dôrazom najmä na inštaláciu solárnych panelov na celková plocha rovná 4,3 milióna metrov štvorcových bez potreby obrábania pôdy a prestavby výrobných štruktúr, ktoré sú predmetom zásahu s odstránením azbestu na strechách, ak je prítomný. Téma sa vyvíja súbežne s investičnými projektmi zameranými na agropovoltiku, ktorá uľahčuje prístup poľnohospodárskych podnikov k energii z obnoviteľných zdrojov.
Tretia oblasť intervencie sa týka transformácie, vrátane digitálnych, systémov poľnohospodárskej výroby, modernizácie poľnohospodárskych strojov, ktorá umožňuje zavedenie presných poľnohospodárskych techník (napr. Zníženie používania pesticídov o 25 - 40%) a používania poľnohospodárske technológie 4.0.
Plán potom podporuje integrované 100% zelené a sebestačné modely rozvoja, najmä na malých ostrovoch, v logike autonómie, efektívneho riadenia zdrojov a podľa možnosti využívania obnoviteľných zdrojov energie. Na druhej strane plán s výrazom „Zelené spoločenstvá“ skúma miestne spoločenstvá, či už združené alebo združené, a navrhuje vypracovanie, financovanie a implementáciu plánov trvalo udržateľného rozvoja z energetického, environmentálneho, ekonomického a sociálneho hľadiska. Cieľom je nový vyvážený a udržateľný vzťah spoločenstiev - najmä vidieckych - k ich príslušným územiam, nulový dopad z hľadiska odpadu (nulová produkcia odpadu), integrácia služieb mobility.
Investičné metódy uvedené v pláne sú hlavne daňový úver a kapitálové príspevky.
Potom musíme zvážiť, že ďalšie dôležité problémy, ktorými sa plán zaoberá v rámci svojich rôznych misií, aj keď sa osobitne nevenujú poľnohospodárstvu, môžu mať vplyv na agropotravinársky sektor, napríklad intervencie uvedené v misii 1 nazvanej „Digitalizácia“. „inovácie, konkurencieschopnosť, kultúra“, na ktoré je v rámci plánu vyčlenených viac ako 40 miliárd eur.
V tomto prípade bude mať podpora na prechod 4.0 a digitálna transformácia všetkých súkromných sektorov vrátane fiškálnej podpory určite vplyv aj na poľnohospodársky sektor. Investície do infraštruktúr pozostávajúcich z ultrarýchlych sietí (širokopásmové pripojenie a 5G) s cieľom dosiahnuť do roku 1 pripojenie na 2026 Gbps na celom území štátu sú takisto určené na zabezpečenie rozvoja v agropotravinárskom sektore.
Turizmus a kultúra majú zjavné dôsledky aj pre agropotravinársky svet.
V pláne je osobitný typ investícií venovaný ochrane a zveľaďovaniu vidieckej krajiny. Redakcia si uvedomuje schopnosť cestovného ruchu zveľaďovať krajinu a kultúrne dedičstvo mimo najobľúbenejších turistických cieľov.
Miesta, kde agropotravinárske výrobky nachádzajú svoj pôvod, vývoj a šťastie, sú často tvorené miestami s veľkým kultúrnym a krajinným záujmom, starobylými dedinami, historickými spoločnosťami, oblasťami prírodovednej a environmentálnej hodnoty.
Zákonodarca si už dlho uvedomuje túto kombináciu kvalitnej poľnohospodárskej výroby a kultúrneho dedičstva: myslite na slávnostné potvrdenie umenia. 1 konsolidovaného zákona o víne, ktorý vyhlasuje víno, vinič a vinohradnícke územia za národné kultúrne dedičstvo, ktoré sa má chrániť a rozširovať z hľadiska hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a environmentálnej udržateľnosti. Legislatívne koncepcie vinárskej turistiky a ropnej turistiky, ktoré sú v súčasnosti regulované, sa okrem toho odvolávajú na vzdelávacie a kultúrne aktivity spojené s históriou tradícií a výrobných postupov území, spoločností, vinárstiev a ropných mlynov. Miestne tradície stravovania a vína sú dnes súčasťou „kultúrneho systému“.
Pri zhromažďovaní bodov, ktoré sa riešia, je prvým dojmom, že pri realizácii plánu zameraného na agropotravinársky priemysel sa výrazne upriamuje pozornosť na životné prostredie, čo ide ruka v ruke s potrebou ekonomického, technologického a mechanického rozvoja, celých dodávateľských reťazcov a mnohých oblastí a teritóriá našej krajiny.
V pláne je vedomie, že výzvu rozvoja poľnohospodárskeho sektoru je možné prekonať aj pomocou infraštruktúr - najmä digitálnych - a vďaka úsiliu o skutočné obehové hospodárstvo.
Veľmi zaujímavé sú aj projekty zamerané na podporu vytvárania spoločenstiev a území s úplným „zeleným“ a „nulovým odpadom“. Plán v tomto bode, zatiaľ čo definuje nevyhnutné priestory (vrátane zlepšenia a implementácie efektívneho nakladania s odpadom), nie je veľmi podrobný, a preto bude zaujímavé pochopiť, ako sa v budúcnosti budú vyvíjať tieto iniciatívy, a to aj v sociálnej a sociálnej oblasti. ako dopady na životné prostredie.
Investície a dotácie na zlepšenie strojového zariadenia, prvku racionalizácie a zníženia používania pesticídov v plodinách, budú mať určite dôležitý efekt.
Napokon budú plne preskúmané a podrobnejšie preskúmané projekty zamerané na rozvoj cestovného ruchu vo vidieckych oblastiach. Ako už bolo spomenuté, prepojenie medzi kultúrnym dedičstvom, cestovným ruchom a poľnohospodárskou výrobou je čoraz intenzívnejšie, má svoje korene v tisícročnej talianskej histórii a je určené, ak je primerane využívané, na zabezpečenie sociálnych a zamestnaneckých výhod.