Putin sa v auguste stretne s Erdoganom v Ankare 28, zameria sa na Sýriu a S-400 

   

Putin sa v auguste stretne s Erdoganom v Ankare 28, zameria sa na Sýriu a S-400 

Z agentúry Agenzia Nova sa dozvedáme, že ruský prezident Vladimir Putin sa stretne so svojím tureckým náprotivkom Erdoganom budúci štvrtok. Oznámil to Erdogan vo svojom prejave na Bloomberg Global Business Forum v New Yorku s tým, že pred stretnutím v Ankare bude mať 25. septembra telefonický rozhovor s Putinom. "Vo štvrtok budeme mať spoločnú večeru a budeme hovoriť o vývoji v Sýrii."

V uplynulých dňoch dosiahli tri krajiny prímeria v Sýrii, Turecku, Rusku a Iráne dohodu v kazašskej Astane o hraniciach bezpečnostných oblastí, kam budú vysielaní pozorovatelia, ktorí budú monitorovať prímerie. Súčasťou týchto deeskalačných zón je aj mesto Idlib na severe pod kontrolou džihádistických teroristických skupín. Rusko prostredníctvom svojho úradníka už oznámilo, že každá krajina vyšle do bezpečnostných zón 500 vojakov. Stále prebiehajú technické rozhovory o tom, ako rozmiestniť sily. Stretnutie oboch hláv štátov sa podľa správ denníka „Hurriyet“ bude týkať aj nákupu anti-balistických rakiet S-400 z Ruska, čo vyvolalo obavy medzi ankarskými spojencami v NATO.

V Sýrii už sú S-400 a musí ich mať aj Turecko. Nechceme iba modely S-400, ale aj modely S-500, dokonca aj S-600, “dodal Erdogan. Turecká hlava štátu tiež zdôraznila, že existujú „ďalšie rozhodnutia“, ktoré musí krajina prijať v otázkach obrany, napríklad možný nákup balistických rakiet. 14. septembra Erdogan otvorene odmietol kritiku západného spoločenstva ohľadom novej dohody podpísanej s Moskvou o získaní systému protiraketovej obrany S-400. Turecko ako člen NATO bude pokračovať v implementácii svojho obranného aparátu, uviedol Erdogan. Turecký prezident dodal, že „„ hoci medzinárodné spoločenstvo neakceptovalo nákup raketového systému od Ruska “, Ankara bude naďalej„ prijímať všetky potrebné opatrenia “na zaručenie bezpečnosti krajiny. Erdogan predtým tiež uviedol, že jeho krajina už zaplatila Rusku zálohu za nákup protiraketového systému. Vladimir Kozhin, ruský prezidentský asistent, zase uviedol, že dodávka systému plne zodpovedá záujmom Moskvy vo vojenskej technickej spolupráci. „Môžem len zaručiť, že všetky rozhodnutia prijaté v tejto zmluve budú striktne zodpovedať našim strategickým záujmom,“ uviedol Kozhin podľa agentúry „Tass“. Úradník dodal, že reakcia Západu, ktorý sa snaží vyvíjať tlak na Turecko, je celkom pochopiteľná. Pentagón vlani 31. júla vyslal Turecku tvrdý odkaz, v ktorom ho obvinil z nákupu ruského obranného systému namiesto investícií do technológie NATO.

Hovorca amerického ministerstva obrany kapitán Jeff Davis pri tejto príležitosti uviedol, že Pentagón je znepokojený nákupom ruskej technológie Tureckom, pretože by to mohlo byť v rozpore s vybavením používaným ostatnými členmi Aliancie. Atlantik. „Všeobecne je pre spojencov dobrý nápad kúpiť si interoperabilné vybavenie,“ uviedol Davis. Hovorca Pentagónu poznamenal, že Washington chce, aby partneri nakupovali materiály v rámci partnerov NATO a ďalej investovali do Aliancie. Niekoľko dní predtým hovorca tureckého predsedníctva Ibrahim Kalin zdôraznil, že na formalizáciu zmluvy na dodávku ruského protiraketového systému do Turecka treba ešte objasniť niekoľko otázok. V rozhovore, ktorý bol v polovici júla zverejnený pre vysielateľa „Trt Haberturk“, vtedajší turecký minister obrany Fikri Isik zdôraznil, že ankarská vláda bola ochotná kúpiť S-400 na ich použitie „krátkodobo“, aby potom vyvinúť „autochtónny“ obranný systém v spolupráci s Francúzskom a Talianskom.

Všetky technické práce boli dokončené - dodal Isik - a dospeli sme ku konečnému rozhodnutiu získať systém S-400 z Ruska. “ Následne Isik oznámil podpísanie dohody s taliansko-francúzskym konzorciom Eurosam na vytvorenie vlastného antimissilistického systému. Na začiatku júna však ten istý ruský prezident Vladimir Putin počas medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade vyhlásil, že Moskva je pripravená predať systém S-400 Turecku. Skutočnosť, že Ankara môže skutočne získať systém a integrovať ho do systému NATO, však váži obrovské neznáme skutočnosti spojené s možnými vážnymi dôsledkami na politickej a geostrategickej úrovni a s problémami, ktoré nie sú z technického hľadiska zanedbateľné. Ankara by bola v skutočnosti prvou krajinou NATO, ktorá by získala ruský strategický systém, ktorý sa nedá integrovať do siete protiraketovej obrany Aliancie, a akvizíciou S-400 by bola nútená sprístupniť utajované kódy a informácie týkajúce sa rakiet ruským technikom. Americké, ako aj ďalšie systémy NATO, ako sú radary objavov, systémy prenosu údajov a podobne, zapojené do obrannej siete.