(Giovanni Di Gennaro, člen AIDR, tréner, poradca, vedenie ľudských zdrojov, člen výskumného centra Dites Univerzity Link Campus a spolupracovník univerzity Roma Tre)
Prebiehajúca digitálna transformácia vyžaduje, aby organizácie, verejné i súkromné, prešli zásadnou reštrukturalizáciou svojich paradigiem. Rýchlosť, akou postupujú technologické inovácie, nezostáva nič iné, ako definovať stratégie zamerané na inovácie súčasne, a predovšetkým organizačné modely. Na druhej strane si otec „búrky tvorivej deštrukcie“ Joseph Schumpeter, ktorý sa ujal marxiánskej teórie tvorivého zničenia, dobre uvedomoval dôležitosť vytvárania nových organizačných foriem potrebných pre inováciu.
Digitálna transformácia nie je voľbou, je nevyhnutnosťou. Mnoho štúdií ukazuje, ako sa spoločnostiam zapojeným do procesu digitálnych inovácií darí mať oproti svojim konkurentom konkurenčnú výhodu, niekedy nevyhnutnú pre ich prežitie. Niekedy však nestačí inovovať, napríklad pomocou IKT, pretože môžu nepriaznivo ovplyvniť produktivitu, ak nie sú podporené primeranou inováciou organizácie a / alebo infraštruktúry. Uskutočnili sme demonštráciu s pandémiou Covid-19, ktorá prinútila mnoho organizácií podniknúť veľmi obávaný krok masívneho využívania digitálnych technológií pre svoje aktivity. Táto príležitosť poukázala na všetky nedostatky dosiaľ nedozretého systému charakterizovaného významnými organizačnými nedostatkami, zároveň však predstavovala mimoriadnu príležitosť na urýchlenie dnes už nevyhnutného procesu digitalizácie.
Skúsenosti získané v posledných mesiacoch odhalili, že nestačí integrovať technológie do organizácií, pretože ako už bolo uvedené, je potrebné inovovať aj túto organizáciu, počnúc hlbokou kultúrnou reštrukturalizáciou, ktorá umožní prekonať odpor. myslite na mnohých učiteľov, ktorí odmietajú pri svojej práci používať technológie. Stručne povedané, digitálna transformácia nie je len o technológiách, pretože začína u ľudí, až potom postupne zahŕňa procesy a nakoniec technológie.
Vlani v marci Európska komisia, ktorá si uvedomovala potrebu významne podporiť digitalizáciu v členských krajinách, ktorá sa vyznačuje výraznou heterogenitou, predstavila víziu, ciele a spôsoby podpory digitálnej transformácie Európy do roku 2030, aby občania a podniky môže získať autonómiu a zodpovednosť potvrdiť antropocentrickú, udržateľnú a prosperujúcu digitálnu budúcnosť. V tejto súvislosti Komisia na účely definovania digitálnych ambícií, ktoré sa majú dosiahnuť v desaťročí do roku 2030, navrhla „digitálny kompas“, ktorý stanovuje ciele:
- vybaviť 2030% európskych občanov základnými digitálnymi zručnosťami do roku 80 a zamestnať najmenej 20 miliónov vysokokvalifikovaných odborníkov v sektore IKT, čo výrazne zvýši prítomnosť žien;
- vytvárať udržateľné, bezpečné a výkonné digitálne infraštruktúry;
- podporovať digitálnu transformáciu podnikov;
- dosiahnuť digitalizáciu verejných služieb.
S cieľom zaručiť právo na digitálne občianstvo Európska komisia ďalej navrhuje vymedzenie rámca digitálnych princípov schopných potvrdiť hodnoty EÚ v digitálnom priestore, ktorý by dopĺňal európsky pilier sociálnych práv. V prvom bode druhého bodu nájdeme: vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, podľa ktorého „Každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie s cieľom udržať a získať zručnosti, ktoré vám umožnia plne sa zúčastňovať na spoločnosti a úspešne zvládať prechody na trhu práce. ““ Tento aspekt koreluje s cieľom stanoveným Európskou komisiou 30. septembra 2020, ktorým je vytvorenie „európskeho vzdelávacieho priestoru“ do roku 2025, pretože vzdelávanie a kultúra sú potenciálnymi základnými hnacími silami pre vytváranie nových a lepších pracovných miest a považujú sa za nevyhnutné. na zabezpečenie hospodárskeho a sociálneho pokroku v Európe, ako aj na posilnenie európskej identity pri plnom rešpektovaní rozmanitosti a začlenenia. Opatrenia predložené EÚ na vytvorenie Európskeho vzdelávacieho priestoru zahŕňajú rozvoj a získanie kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie, digitálne zručnosti, spoločné hodnoty a inkluzívne vzdelávanie. Jednou z iniciatív prijatých EÚ je „program Erasmus +“, na ktorý sa v období rokov 2014 - 2020 mohlo čerpať z rozpočtu 14,7 miliárd EUR, zatiaľ čo na obdobie 2021 - 2027 sa odhaduje rozpočet vo výške 26,2 miliárd EUR.
Pandémia Covid-19 okrem toho, že spôsobila globálnu zdravotnú krízu, ktorá si vyžiadala viac ako 3,4 milióna obetí na celom svete (k 20. máju 2021), vyústila do hlbokej hospodárskej krízy, ktorá vyvolala potrebu Európy, a nielen to, prijať sériu dôležitých hospodárskych a štrukturálnych opatrení, ako je implementácia programu NextGenerationEU (NGEU). Finančné prostriedky (750 miliárd EUR), ktoré v histórii Únie nemajú obdoby, predpokladané v rámci programu, boli pridelené (asi 90%) do nástroja na obnovu a odolnosť (RFF). Krajiny EÚ, ktoré majú prístup k finančným prostriedkom, ktoré sa pridávajú k ustanoveniam „Podpora na zníženie rizika nezamestnanosti v núdzových situáciách (SURE)“ zo septembra 2020, musia predložiť národný plán (PNRR).
Plán vypracovaný Talianskom, ktorý parlament schválil v apríli, musel zohľadňovať šesť pilierov: zelený prechod; digitálna transformácia; inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast; sociálna a územná súdržnosť; hospodárske, sociálne a inštitucionálne zdravie a odolnosť; politiky pre nové generácie, deti a mladých ľudí. Plán zdieľaný na európskej úrovni je vypracovaný na troch strategických osiach: digitalizácia a inovácia, ekologický prechod a sociálne začlenenie; a je rozdelený na šestnásť komponentov zoskupených do šiestich misií:
- Digitalizácia, inovácia, konkurencieschopnosť, kultúra a cestovný ruch
- Zelená revolúcia a ekologický prechod
- Infraštruktúra pre udržateľnú mobilitu
- Vzdelávanie a výskum
- Súdržnosť a začlenenie
- Zdravie
Taliansky PNRR je silne zameraný na zelenú revolúciu a ekologický prechod (31,05% zdrojov RRF) a digitálnu transformáciu (21,05% zdrojov RRF). Pokiaľ ide o druhý bod, Taliansko, ktoré je na 24. mieste v indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti 2020, má v úmysle rázne reagovať a patrí medzi krajiny, ktoré ako prvé dosiahnu ciele definované vyššie uvedeným „Digitálnym kompasom“.
Misia 4, ktorá je zásadná pre rast krajiny, sa týka vzdelávania a výskumu (16,13% zdrojov RFF):
„Misia 4 si kladie za cieľ posilniť podmienky pre rozvoj ekonomiky s vysokou intenzitou znalostí, konkurencieschopnosti a odolnosti, počnúc uznaním kritík nášho systému vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu.“
Po mnoho rokov bola oblasť vzdelávania a výskumu penalizovaná nízkymi investíciami a / alebo znížením, čo viedlo k zvýrazneniu série problémov, ktoré okrem dopadov na ekonomický rast majú negatívny vplyv aj na trh práce, ako napr. napríklad v prípade nesúladu zručností medzi vzdelaním a dopytom po zamestnaní - mnoho spoločností deklaruje, že majú ťažkosti s hľadaním profesionálnych profilov a existujú zjavné javy nadmerného a nedostatočného kvalifikácie -. Ďalej je tu nízke percento dospelých s vysokoškolskou kvalifikáciou v porovnaní s európskym priemerom, miera predčasného ukončenia školskej dochádzky je vysoká (asi 14,5% v porovnaní s 10% cieľom stanoveným v ET2020). Táto situácia, prinajmenšom na talianskej scéne, súvisí aj s úspornými politikami uplatňovanými po kríze v roku 2008, zameranými na stabilizáciu účtov a verejného dlhu, obmedzenie opatrení na podporu hospodárstva, zamestnanosti, výskumu a vývoja a inštruktáže. Politickí činitelia sa rozhodujúcim spôsobom nezameriavajú na zvýhodnenie prítomnosti povolaní s vysokým intelektuálnym kapitálom, produktovými, procesnými a organizačnými inováciami a predovšetkým vedeckým výskumom a vzdelávaním, čo sú všetky aspekty, ktoré sa v PNRR považujú za základné, počnúc digitalizáciou, výskumom a vzdelávací systém ako celok.
V Taliansku trpí odvetvie výskumu a vývoja nízkou úrovňou výdavkov, iba 1,4% HDP (2018) a nedostatočným počtom súkromných a verejných výskumných pracovníkov, čo v roku 2017 predstavovalo iba 2,3% priemeru zamestnaných v EÚ vo výške 4,3% (PNRR ). Okrem toho majú MSP tendenciu neinvestovať do výskumu, určite drahšieho, a radšej nasmerujú svoje zdroje na už definované vedecké a technologické základy. Je potrebné zdôrazniť, ako škrty a nedostatok adekvátnych investícií do výskumu, najmä v posledných desiatich rokoch, neprispeli k rozvoju štruktúry venovanej samotnému výskumu, so zjavnými dopadmi aj na školenie a zamestnávanie konkrétnych profesionálov. .
Tieto aspekty sú dôležitou brzdou konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu krajiny a predstavujú dôležitú oblasť intervencie pre PNRR. Cieľom misie „Vzdelávanie a výskum“ je okrem výskumu zasiahnuť aj do celého vzdelávacieho procesu, od materských škôl až po univerzity, zameraného tiež na užšiu spoluprácu s podnikmi, s cieľom zosúladiť ponuku a dopyt na trhu práce. Bude obzvlášť dôležité rozvinúť intenzívny a plodný dialóg medzi spoločnosťami, školami, univerzitami a územím s ohľadom na zamestnanosť, výskum, vývoj a inovácie. Ďalej bude nevyhnutné čo najviac využiť zdroje stanovené v misii 4 na zlepšenie orientačného smerovania pre mladých ľudí pri náležitom zohľadnení prebiehajúceho procesu digitálnej transformácie ako nedostatku prípravy na súčasné a budúce profesie, o digitálnych technológiách a na trhu práce spôsobuje zmätok, neistotu a možné chyby pri výbere mladých ľudí, ktoré následne určujú negatívne účinky tak na sociálnej úrovni, na trhu práce, ako aj na ekonomický rast.