Daňové zaťaženie v Taliansku, dané pomerom medzi daňovými príjmami a HDP, dosiahlo 43,8 percenta (Dokument o ekonomike a financiách 2022. Aktualizovaná poznámka. Revidovaná a integrovaná verzia. Rada ministrov zo 4. novembra 2022, strana 13); úroveň nikdy predtým nedosiahnutú.
Výskumný úrad CGIA poukazuje na to, že historický rekord dosiahnutý v tomto roku však nemožno pripísať zvýšeniu zdaňovania domácností a podnikov, ale interakcii troch odlišných ekonomických aspektov. Prvý z prudkého nárastu inflácie, ktorý vyhnal nahor nepriame dane; druhý zo zlepšenia ekonomiky a zamestnanosti, ku ktorému došlo v prvej časti roka, ktorý podporil rast priamych daní, a tretí zo zavedenia mnohých predĺžení a pozastavení platieb daní v dvojročnom období 2020-2021, koncesie, ktoré boli na rok 2022 zrušené.
Okrem týchto troch špecifík treba vziať do úvahy aj to, že od marca tohto roku dostávajú talianske rodiny jednotný príspevok, opatrenie, ktoré nahradilo „staré“ odpočty na nezaopatrené deti. Táto novinka (pri zachovaní všetkých ostatných podmienok) má zrejmé dôsledky pre výpočet daňového zaťaženia. Ak odvody znížili IRPEF na vyplatenie daňovým úradom, ich zrušenie zvýšilo celkový ročný daňový výnos približne o 8,2 miliardy eur. Pripomíname, že prostriedky na výplatu jednorazového príspevku sú v štátnom rozpočte účtované ako výdavky.
Na záver v absolútnom vyjadrení upozorňujeme, že podľa údajov, ktoré v uplynulých dňoch zverejnilo ministerstvo hospodárstva a financií (január – september 2022), daňové príjmy v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2021 vzrástli o 37 miliárd eur: z toho 5,5 miliardy na Irpef, 8,9 miliardy na IRES a 17,8 miliardy na DPH (Tlačová správa č. 181. Rím, 7. novembra 2022).
Po zavedení Renziho bonusu má daňové zaťaženie v Taliansku od roku 2014 dve hodnoty: jedno bez daňových úľav – ktoré v roku 2022 dosiahlo 41,9 percenta HDP – a oficiálne, ktoré dosahuje maximum 43,8 percenta.
V skutočnosti existuje aj tretia verzia: tá skutočná, ktorá sa získa čistením podielu pripadajúceho na nepozorovanú ekonomiku od národného HDP, ktorý svojou povahou „neprodukuje“ príjmy. Pripomínajúc, že daňové zaťaženie sa rovná percentuálnemu výskytu pomeru medzi daňovými príjmami a HDP, ak sa druhý pojem zníži (pretože sa odpočíta podiel pripadajúci na nelegálnu prácu), konečný výsledok sa zvýši. V aktuálnom roku sa reálne daňové zaťaženie daňovníkov lojálnych voči daňovým úradom blíži k 50 percentám.
Pri analýze daňového zaťaženia iných krajín EÚ je potrebné z dôvodu homogenity údajov odkázať na oficiálne daňové zaťaženie. V skutočnosti sú pravidlá, ktoré vyžadujú, aby sa mnohé daňové úľavy a dotácie, ako napríklad jednorazový príspevok na nezaopatrené deti, zaznamenávali ako vyššie výdavky a nie ako nižšie príjmy, rovnaké pre všetky krajiny. Najnovšie dostupné údaje za rok 2021 nám však hovoria, že Taliansko je na piatom mieste v EÚ 27. Vyššie daňové zaťaženie ako u nás (49 percenta HDP) má len Dánsko (47 percent HDP), Francúzsko (45,4 percent), Belgicko (43,6) a Rakúsko (43,4). Ak je v Nemecku daňové zaťaženie 42,3 percenta, v Španielsku je to 38,8 percenta a v Írsku (krajina, ktorá zaznamenáva najnižšiu úroveň v celej EÚ) dokonca 21,7 percenta.
Okrem toho, že Taliansko má jedno z najvyšších daňových zaťažení v Európe, je to krajina, kde je aj platenie daní náročnejšie, najmä pre firmy. Fiškálna byrokracia je skutočne pôsobivá. Nie len. Platíme veľa, ale na oplátku dostávame málo. Samozrejme, aj naša verejná správa predstavuje v niektorých odvetviach vrcholy excelentnosti, ktoré inde nenájdeme. V priemere je však kvalita a množstvo služieb poskytovaných občanom a podnikom oveľa nižšie ako európsky priemer. Ak sa vrátime k téme fiškálnej byrokracie, podľa najnovších dostupných štatistík vypracovaných Svetovou bankou (Doing Business 2020) talianski podnikatelia, podobne ako ich portugalskí kolegovia, „stratia“ 30 dní v roku (rovná sa 238 hodinám), aby zhromaždili všetky informácie potrebné na výpočet splatných daní; vyplniť všetky daňové priznania a podať ich na daňovú správu; uskutočniť platbu online alebo na príslušných úradoch. Vo Francúzsku trvá splnenie byrokratických úloh vyplývajúcich z platenia daní len 17 dní (139 hodín), v Španielsku 18 (143 hodín) a v Nemecku 27 (218 hodín), pričom priemer eurozóny je 18 dní (147 hodín). ). Údaje sa vzťahujú na stredne veľkú spoločnosť (spoločnosť s ručením obmedzeným), v druhom roku existencie a s približne 60 zamestnancami.