Megan Green vo Financial Times píše, že minulý rok hovorili takmer všetci ekonómovia o synchronizovanom globálnom raste. Synchrizmus však nebol s americkou ekonomikou, kde zaznamenaný rast bol vďaka fiškálnym stimulom oveľa lepší ako v iných krajinách.
Na rok 2019 Megan Green očakáva globálnu synchronizáciu, ale nie v dobrom zmysle. USA zaznamenali spomalenie rastu oproti vzrušujúcim dňom zaznamenaným začiatkom roka 2018. V druhom štvrťroku dosiahli 4,2% a v treťom 3,5%. Avšak súčasný odhad Federálneho rezervného systému v Atlante predpovedá vo štvrtom štvrťroku rast o 3%, spomalenie spôsobené neistotou v oblasti obchodnej politiky a skrátka zlým fiškálnym stimulom.
USA môžu podniknúť určité kroky v obchodnom spore s Čínou, ale kľúčové problémy: práva duševného vlastníctva, vynútené prevody technológií a technologické dotácie sa neriešili. Eurozóna medzitým dosiahla maximálny rast súčasného obchodného cyklu v druhej polovici roku 2017. Odvtedy sa rast spomalil z 2,5% v treťom štvrťroku 2017 na 1,7% v rovnakom kvartáli tohto roku. Dôvodom bola v poslednej dobe prudká stagnácia v Nemecku, čiastočne spôsobená problémami v automobilovom priemysle a hrubým domácim produktom Talianska. Očakáva sa, že Nemecko prejde rokom 2019 bez ujmy. Najväčšie problémy naopak majú Francúzsko (žlté vesty) a Taliansko (prekročenie deficitu / HDP a európske pravidlá). Európska centrálna banka práve ukončila „kvantitatívne uvoľňovanie“, ktoré tlmilo účinky brexitu v posledných rokoch.
Rast v Číne sa tiež začal spomaľovať koncom roka 2017 a bude pravdepodobne pokračovať aj v budúcom roku, a to aj napriek sérii fiškálnych a menových stimulačných opatrení. Najväčšou bezprostrednou hrozbou pre čínsku ekonomiku je eskalácia obchodného sporu, ktorá by mohla viesť k 25% clám na všetok čínsky vývoz do Spojených štátov. To by malo podstatný vplyv na čínske hospodárstvo, nehovoriac o globálnom obchode. Zhoršenie situácie by mohlo spôsobiť, že Čínska ľudová banka povolí oslabenie miestnej meny, aby vyrovnala vplyv ciel. To by vytlačilo americký dolár vyššie, čo by výrazne stlačilo rozvíjajúce sa trhové ekonomiky, ktoré si požičiavajú a fakturujú dovoz v dolároch. Synchronizované globálne spomalenie však nie je úplne neočakávané.
Pri absencii fiškálnych alebo menových stimulov, zvýšení rastu produktivity alebo zvýšenia ponuky pracovnej sily by sme mali vždy očakávať, že ekonomiky krajín globálne ustúpia. Zdá sa, že väčšinu hlavných centrálnych bánk znepokojuje aj globálne spomalenie. Minulý týždeň Mario Draghi, prezident ECB, uviedol, že rovnováha rizík v Európe je „negatívom“. V ten istý deň guvernér PBoC Yi Gang sľúbil, že čínska menová politika zostane „podporná“. Japonská centrálna banka naďalej pumpuje peniaze do japonskej ekonomiky. A čo je najdôležitejšie, Jay Powell, predseda amerického Federálneho rezervného systému, minulý mesiac naznačil trhom, že centrálna banka prijme pre rok 2019 cestu závislejšiu od údajov, a teda pravdepodobne aj holubičej úrokovej sadzby. globálna ekonomika slabne centrálne banky signalizujú, že si však uvedomujú riziká pre nasledujúci rok a že zvažujú opatrenia, ktoré sa majú vykonať.