Trump a jeho mierová misia medzi Ukrajinou a Ruskom: tlak, rokovania a spojenectvá

od Antonia Adriana Giancanea

Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom vstupuje po nedávnych vyhláseniach ukrajinského prezidenta do novej fázy Volodymyr Zelensky, ktorá prejavila ochotu obnoviť rokovania s Moskvou a napraviť vzťahy s Washingtonom. V odvolaní zverejnenom na sociálnych médiách Zelenskyj uviedol, že Ukrajina je „pripravený prísť k rokovaciemu stolu čo najskôr“, snažiac sa napraviť diplomatickú roztržku, ktorá poznamenala jeho nedávnu návštevu Bieleho domu. Zdá sa, že roztržka medzi oboma spojencami sa prejavila po búrlivej hádke v Oválnej pracovni, ktorá viedla Spojené štáty k pozastaveniu dodávok životne dôležitých vojenských zbraní Ukrajine.

Ukrajinský prezident sa snažil situáciu upokojiť, situáciu označil za „žalostnú“ a zopakoval svoju ochotu podpísať so Spojenými štátmi dohodu o nerastoch, ktorá by sa mohla stať východiskom pre trvalé prímerie. Napriek narastajúcej kritike zo strany Donald Trump, ktorý Zelenského obvinil z odmietnutia okamžitého mieru bez bezpečnostných záruk, ukrajinský prezident zdôraznil svoj úmysel pracovať na dosiahnutí stabilného mieru.

Zdá sa však, že skutočné správy pochádzajú z diplomatických manévrov Trumpa, ktorý sa snaží využiť otázku sankcií proti Rusku. Zdroje blízke Bielemu domu odhaľujú, že bývalý prezident nariadil ministerstvu financií a ministerstvu financií, aby vypracovali zoznam represívnych opatrení, ktoré by sa mohli zmierniť, v snahe zmierniť napätie s Moskvou a uľahčiť rokovania. Tento plán by sa mohol týkať nielen sankcií proti ruským subjektom, ale aj sankcií namierených proti jednotlivcom vrátane oligarchov napojených na Kremeľ. Zatiaľ čo zatiaľ nie sú presné podrobnosti o tom, čo budú Spojené štáty žiadať na oplátku, niektoré fámy naznačujú, že tento krok by mohol súvisieť s iránskou otázkou so zámerom kompenzovať inflačné účinky vyplývajúce zo sankcií na ruský energetický sektor.

Trumpov plán prichádza v čase silnejúceho tlaku na ukrajinské vedenie. Myšlienka prímeria, ktorú navrhlo niekoľko európskych krajín vrátane Francúzska, s prezidentom naberá na sile Macrona ktorý spustil hypotézu čiastočného prímeria trvajúceho jeden mesiac. Ale zatiaľ čo sa zdá, že niektoré európske hlavné mestá uprednostňujú prerušenie nepriateľských akcií, Zelenskyj ukázal opatrnú otvorenosť a naznačil, že kľúčom k prímeriu by mohla byť dohoda o raketách, dronoch a inej civilnej infraštruktúre. Rozhodnutie USA pozastaviť vojenskú pomoc však vyvolalo v Kyjeve obavy, najmä pokiaľ ide o obranu pred ruskými útokmi na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, pre ktorú sú americké systémy „Patriot“ kľúčové.

Trump sa medzitým chystá dať nový impulz svojim sprostredkovateľským ambíciám tým, že začne rozhovory s Moskvou s cieľom zlepšiť diplomatické a ekonomické vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Ak sa ukrajinský prezident pokúsil dostať bližšie k Washingtonu, Trump sa snaží otvoriť nové kanály s Kremľom. Napätie preto zostáva vysoké, pričom bývalý prezident nedávno potvrdil telefonické rozhovory s Vladimir Putin, čo znamená obnovenie dialógu medzi dvoma superveľmocami, ktoré doteraz z tohto procesu vylučovali Ukrajinu a európske krajiny.

V tomto zložitom scenári ešte nie je jasné, akú vyjednávaciu páku by mohli mať Spojené štáty s Moskvou na ukončenie konfliktu. Trumpova diplomacia však už ukázala, že dokáže porušiť tradičné vzorce a jeho postavenie môže byť rozhodujúce pre osud tejto vojny, ktorá už spôsobila nespočetné utrpenie.

Trump a jeho mierová misia medzi Ukrajinou a Ruskom: tlak, rokovania a spojenectvá