(Francesco Matera) Vlani v januári GPS snímky ruských jednotiek hromadiacich sa na hraniciach Ukrajiny vopred varovali pred hroziacou inváziou. Počas vojny satelitné spojenia udržiavali frontové jednotky v kontakte s ich veliteľmi. Medzitým raketomety himar Na základe GPS pomohli posunúť vlnu vojny v prospech Ukrajiny tým, že umožnili lokalizáciu a zničenie ruských delostreleckých a muničných skládok.
V prvých dňoch vojny Rusko spustilo kybernetické útoky na ukrajinské satelitné komunikačné systémy. Minulý rok vykonala protisatelitné testy na nízkej obežnej dráhe Zeme, čím preukázala schopnosť viesť útoky vo vesmíre.
Nie je náhoda, že v posledných rokoch USA, Rusko, Čína e india výrazne posilnili svoje priestorové možnosti.
Konflikt na Ukrajine preto ukázal, že priestorová doména sa stal nástrojom pri riadení smerovania vojny. Z tohto dôvodu je používanie nových globálnych pravidiel nevyhnutné na riadenie ľudskej činnosti na obežnej dráhe okolo Zeme v podmienkach rovnosti a udržateľnosti.
V tomto kontexte Európa nemôže a nesmie zaostávať. Európski ministri sa tento týždeň stretnú v Paríži, aby prediskutovali budúcnosť európsky vesmírny program uvedomujúc si, že bezpečnosť a prosperita nášho kontinentu bude čoraz viac závisieť od schopnosti dominovať vo vesmíre.
Ponaučenie z vojny na Ukrajine, kde Rusko zasiahlo kritické civilné infraštruktúry, nás vedie k presvedčivejšej a udržateľnejšej obrannej politike, a to aj preto, že, ako sme videli, boli zasiahnuté infraštruktúry mimo hraníc konfliktu, napr. ako podvodné plynovody, ktoré privádzajú plyn do Európy. V ohrození sú aj podmorské káble na medzikontinentálne internetové pripojenie.
Moskva touto vojnou ukázala, že kritické infraštruktúry sa môžu stať cieľom akéhokoľvek budúceho konfliktu. Keď hovoríme o kritických infraštruktúrach, nemôžeme nebrať do úvahy tie, ktoré sú prítomné vo vesmíre a ktoré majú priamy vplyv na modernú spoločnosť, ktorá je čoraz viac prepojená a závislá od satelitných služieb.
Minulý mesiac to povedal vysoký ruský predstaviteľ OSN že komerčné satelity Spojených štátov a ich spojencov by mohli byť „legitímne ciele pre odvetné útoky".
Potrebujeme jasné pravidlá
V kontexte, kde pravidlá hry nie sú vôbec jasné, nízka obežná dráha Zeme riskuje, že sa nebezpečne zahltí čoraz väčšími objektmi. Pribúdajú štarty na obežnú dráhu megakonštelácií satelitov spoločnosťami ako napr SpaceX e Amazonka. V roku 2018 bolo na obežnej dráhe iba 2.000 100.000 satelitov, do konca tohto desaťročia by ich podľa niektorých odhadov mohlo byť XNUMX XNUMX. Poplach vyvolala Európska vesmírna agentúra a NASA: „Hrozba preplnenia a kolízií v dôsledku prítomnosti miliónov trosiek rôznych veľkostí vo vesmíre je skutočná“.
Preto sú naliehavo potrebné univerzálne pravidlá, aby sme pochopili, ktoré činnosti môžu byť podporované pozemskými obežnými dráhami, ako sme to urobili v prípade námorných trás a civilného vzdušného priestoru. Regulačné orgány by mali okamžite stanoviť jasné podmienky pre satelitné spoločnosti, ktoré majú v úmysle spustiť svoje vlastné systémy.
Čo hovorí medzinárodné právo
Profesor sa týmto problémom intenzívne zaoberal Jozef Paccione, koordinátor a manažér našej „Observatórium medzinárodného práva“. Väčšina štátov, píše Paccione, uznáva právo obmedziť svoju suverénnu slobodu konania natoľko, že existuje medzinárodný dohovor upravujúci prieskum a využívanie vesmíru, ako aj aktivity štátnych aktérov vo vesmíre, nazvaný „Zmluva o vesmíre“ z roku 1967. Táto medzinárodná dohoda ponúkla podstatný príspevok k cieľu zachovania mieru v USA vonkajší priestor, aj keď sa princípy slobody v ňom obsiahnuté považujú za dostatočne flexibilné na to, aby bolo možné aplikovať tzv maxim quod lege non prohibitum, licitum estv tom zmysle, že neexistujú žiadne pravidlá uplatniteľné na všetky aspekty vesmírnych aktivít.
Táto zmluva bola definovaná ako základný kameň medzinárodného práva vonkajší priestor a zásady obsiahnuté v tomto medzinárodnom nástroji sa považujú za zdroj a podstatu, z ktorej vychádzajú z ďalších IV zmlúv. Tiež upozornite na to, obsahuje primárny zákaz mimozemskej militarizáciev tom zmysle, že kozmický priestor nemožno použiť na vojenské účely a predovšetkýmso zbraňami hromadného ničenia, vzhľadom na záväzok štátov neumiestňovať na obežnú dráhu Zeme predmety nesúce jadrové zbrane alebo akýkoľvek iný druh vojnového nástroja.
Treba však poznamenať, že priamy dôsledok tohto záväzku, ktorý je stanovený v kontexte tohto medzinárodného dohovoru, je kritizovaný ako plný medzier vyplývajúcich z jeho formulácie. stúpa, okrem iného, rad kľúčových bodov nesprávnej interpretácie a regulačných medzier, ako napr. skutočnosť, že pravidlo nebráni použitiu a umiestneniu iných vojenských nástrojov ako nástrojov hromadného ničenia na obežných dráhach Mesiaca a iných nebeských telies, v medziorbitálnom priestore medzi nebeskými telesami a v hlbokom vesmíre.
Technologický vývoj, ako je zriaďovanie stabilných vesmírnych staníc a umelých testovacích zariadení pozastavených vo vesmíre, môže umožniť testovanie konvenčných a iných zbraní na takýchto staniciach vo vesmíre za predpokladu, že neporušujú ustanovenia Zmluvy o zásadách. štátov v oblasti prieskumu a využívania kozmického priestoru.
Určitým spôsobom treba zdôrazniť, že operácie ASAT a vypúšťanie suborbitálnych medzikontinentálnych rakiet, t. j. tých, ktoré sú odpaľované po suborbitálnej dráhe, nie sú upravené žiadnym ustanovením podľa Zmluvy z roku 1967. Testovacie prípady ASAT preto ako ten, ktorý v roku 2007 uskutočnili pekinské úrady, napriek medzinárodnému odsúdeniu nie sú otvorene v rozpore s Zmluva o vesmíre. Okrem toho sa predpokladá, že je potrebné zdôrazniť, že dohovor de quo je chybný z jednoduchého dôvodu, že nepodporuje obmedzenia týkajúce sa nekinetických alebo fyzických zbraní, ako je napríklad kybernetická vojna.