(Basil I) Niekoľko rokov som premýšľal o katechéze v jednoduchej a zrozumiteľnej forme, ako aj o krátkych, aby som pomohol mladým a nie mladým ľuďom, intelektuálom a menej vzdelaným ľuďom premýšľať o rôznych a dôležitých témach života, najmä pokiaľ ide o život. je to o duchovnom. Ako profesor som si všimol ako prvý a ako biskup vtedy a teraz, veľkú neznalosť, ktorá existuje v duchovnej oblasti dokonca aj ľuďmi určitej kultúry. Tam je strašný prázdnota katechézy: mladí ľudia a dospelí musia byť katechizovaní, vzdelaní, potom, čo boli vypočutí kňazom a biskupom. Sme v ére globalizácie, "robíme všetko rýchlo a okamžite", a ak je to na jednej strane pozitívne, na druhej strane treba poznamenať, že v duchovnom poli je prázdnota, absencia, čiastočná nevedomosť a mnohokrát celkom. Preto som myslel na to, že som sa venoval nejakému svojmu času a premýšľal a robil ľudí, aby premýšľali o veciach Ducha, ktoré sú také základné, že na strane duchovenstva, ale aj spáchaných a pomáhajúcich laikov, je potrebné zaviazať sa k tomu, aby ste sa učili spôsobom a časom. splatnosti. Je našou povinnosťou ponúknuť ostatným to, čo sme dostali zadarmo. Dúfam a dúfam, že tieto moje spisy sú skromnou pomocou, o ktorej hovoríme. Boh žehná, zachováva a osvetľuje všetkých evanjelizátorov a evanjelizovaných v mene nášho Pána Ježiša Krista. Sláva a česť vždy mu!
TRANSFIGURÁCIA NAŠEHO PÁNA JEŽIŠA KRISTA
Premena znamená premeniť sa, zmeniť sa. My Božie deti, členovia Kristovho tela, sa musíme neustále transformovať po celý náš pozemský život, pretože kvôli hriechu sa nádhera Otca, ktorý bol v nás, trochu zatemnila. Krstom a birmovaním, sviatosťami pokánia a eucharistiou sa táto stratená nádhera znovu získala, ale zakaždým, keď opustíme priateľstvo Pána, opäť sa otupí. Je v nás nevyhnutná nepretržitá metamorfóza, ktorá premieňa pýchu na pokoru, nenávisť na lásku, netrpezlivosť na trpezlivosť, hnev na sladkosť. Ako ďaleko musíme zájsť, aby sme boli blízko k Bohu! je to obrátenie Srdca a mysle, ktoré nás urobí bielymi ako sneh, musí sa zmeniť náš spôsob myslenia a konania, nesmieme sa nechať unášať falošnými božstvami. Peniaze, hedonizmus, materializmus sú duchovnou záhubou ľudstva. Určite musíme ísť proti prúdu, proti móde zlozvykov tohto sveta, aby sme získali tie cnosti, ktoré každého z nás oslobodzujú. Musíme sa neustále meniť, obnovovať náš spôsob myslenia a konania, musíme si umývať svojho Ducha, aby sme boli nepoškvrnení v Pánovej prítomnosti. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutná modlitba, dobrá vôľa a vytrvalosť v snahe zmeniť životný štýl. Máme sa páčiť iba Bohu, ani sebe, ani svojim blížnym. Ak sa páčime Bohu, budeme môcť nielen zmeniť náš život, ale aj život tých, ktorí sú okolo nás a sledujú nás. Znovu získavame prvotnú nádheru, ktorú nám ponúkol Boh, aby sme sa mu jedného dňa predstavili s božskými pozostatkami, dôstojnými deťmi takého Otca.
NIE RIADITEĽ ALE OVČIAK
Apoštol Pavol potvrdzuje, že kňaz, Pánov minister, je dávkovač božských tajomstiev. Hlavnou a podstatnou úlohou kňaza z poverenia biskupa je sláviť Eucharistiu a vysluhovať Šesť sviatostí, ako aj kázať Slovo Pánovo príkladom a slovom. Je mučeníkom par excellence so svojim neustálym svedectvom o kresťanskom živote. Rovnako ako biskup, prostredníctvom účasti a rozšírenia má úrad riadenia a riadenia, ako aj posväcovanie všetkých duší zverených do jeho služby ako otca a pastiera. Musí pracovať s horlivosťou, pokorou, jednoduchosťou, musí byť mužom modlitby a dialógu s každým, najmä s mladými ľuďmi, prameňom života, Cirkvi a spoločnosti. Vždy pripravený počúvať a viesť dialóg, učiť o nebeských veciach, musí vždy rozpoznávať svoju ľudskú slabosť, ale zároveň musí byť silný, aby viedol duše k Pánovi. Je ďalším Kristom, ktorý musí byť medzi ľuďmi, navštevovať ich vo svojich domovoch, pripravený slúžiť chorým, starým ľuďom, každému, kto potrebuje jeho prítomnosť, jeho útechu, jeho slovo, nikdy ľahostajný, nahnevaný, ale sladký, krotký a nápomocný, najmä keď ho človek potrebuje, aby sa priznal, aby bol duchovne vedený. Realita je bohužiaľ veľmi trpká. Mnoho a veľa kňazov si dokonca stanovilo deň svojho programu tak, aby kajúcnik mohol vyznávať svoje hriechy alebo byť duchovne usmerňovaný prostredníctvom dobrých rád, ktoré musí Otec ponúknuť svojim deťom. Kňaz často zabúda, že je taký, a správa sa ako profesionál, zamestnanec a živnostník, ktorý s toľkou sebeckosťou a prosopopoiou myslí na svoje výhody. Kňaz musí byť svetlom pre ostatných a lampou pre kroky jeho vlastných ovečiek, niekedy stratených, ktoré vychádzajú z oviec Cirkvi, pretože ich nesledujete, opustené pre seba.
- Giovanni Maria Vianney, Svätý zástanca Arsa, je pozoruhodným príkladom pravého kňaza, apoštola spovedníka, muža modlitby a pokánia. Ak chceme, aby verní boli blízki Ježišovi Kristovi a Cirkvi, musíme mať svätých kňazov, ktorí svojimi zásluhami a vadami tiež vedia, ako byť múdri a osvietení pastieri, vždy pripravení na každú žiadosť, na každé povolanie duší smädných po Bohu, na pravdu , pokoja, ktorý môže ponúknuť len Boh, ale to môže byť prostredníctvom Božieho ministra, ktorý svojím vlastným životom nie je kameňom úrazu a tieňom veriacim, skôr ho osvieti, zachováva, vychováva ho s trpezlivosťou a láskou. Duch Svätý napúšťa všetkých kňazov tým božským ohňom, ktorý v deň Letníc naplnených Svojimi siedmimi Svätými Darmi, Pannou Máriou a apoštolami, tak, aby v celej Cirkvi vytrvalé Letnice prekazili celé ľudstvo.
SMRÁŽ MARY SANTISSIMA
Bohužiaľ, tento dôležitý sviatok našej Matky Márie sa zhoduje s pohanským dátumom: polovica augusta, toľko kresťanských ľudí, dokonca aj praktizujúcich, je rozptýlených od takzvaných sviatkov a je treba myslieť na ďalšie veci. Túto pohanskú mentalitu treba odsúdiť. Návrat k Otcovi Márie telom i dušou nás musí prinútiť zamyslieť sa nad týmto vznešeným stvorením, Božou Matkou a našou Matkou. Ona, žijúci príklad tajomného Kristovho tela, nám nielenže ponúkla svojho Syna ako Vykupiteľa ľudstva, ale naučila nás, ako milovať Pána. Vrátila sa do neba, telom i dušou, pre nás to tak nie je, vieme, že návratom do prachu je ovocím hriechu, ale my vstaneme znova! Duša a telo sú celý človek, telo je v službách ducha a umožňuje nám konať a pracovať pre Pána. Je na nás, aby sme si ho vážili a aby sme nekonali v rozpore s naším stavom Božích detí.Materiálnou súčasťou nášho bytia je živý chrám Ducha Svätého, takže musíme mať maximálnu úctu k nášmu telu i k blížnym. Telo je často zneuctené a s neresťami, ktoré sú v rozpore s cnosťami, sa spustí škodlivá operácia, ktorá sa nepáči Bohu a zraňuje nás. Musíme vyjsť z ulity nášho egoizmu, aby sme blúdili po nekonečných cestách Ducha. Človek je psychofyzická jednota a ako taká, duša a telo musia chváliť, vďaka Bohu, rovnako ako to robila naša Matka Mária po celý život. Očisťujeme svoje telo a svoju dušu, aby sme boli skutočnými milovníkmi Pána charakterom, s odhodlaním, aby celá naša bytosť bola vždy trvalou chválou Pána.
osamelosť
Kto prekročí prah Charterhouse, okamžite si uvedomí a zaujme ho veta napísaná v latinčine: „O beata solitudo, o sola beatitudo“ alebo požehnaná samota alebo sólo blahoslavenstvo, pretože v kartuziánskych kláštoroch, ako vo všetkých kláštoroch s blízkym kláštorom , muži a ženy, striktne platí zákon mlčanlivosti. V tichosti hovorí Boh k srdcu človeka a samota veľmi pomáha tomuto procesu žiť v priamejšom kontakte s Bohom a milovať bratov tým, že robí pokánie, modlí sa a pracuje, ale tento druh samoty je voľbou, je to povolanie, a preto spadá v Božom pláne a vo vôli človeka povolaného k týmto voľbám. Bohužiaľ musíme obrátiť svoj pohľad k inému typu nežiaducej osamelosti, ktorý nikto nehľadá, ale nútený ľudskými udalosťami. Mám na mysli osamelosť chorých, starších, chudobných, opustených spoločnosťou, rodinou a takzvanými priateľmi. je to samota tých, ktorí sa obracajú na ostatných, nielen o finančnú pomoc, ale predovšetkým o morálnu, duchovnú a emocionálnu pomoc. Najsmutnejšou vecou je osamelosť tých, ktorí celý život vždy a všade dávali svojim blížnym alebo telesným príbuzným či priateľom, ale napriek neustálemu a nepretržitému rozdávaniu sa ocitol sám a opustený, bez náklonnosti, bez porozumenia, bez úsmevu. . je ťažké premýšľať o tejto veľmi dôležitej téme, ale je to každodenná realita, ktorá vás prinúti dotknúť sa tejto osamelosti, ktorú by ste nikdy nechceli, ale ktorá, akonáhle čakáte, že zaklope na dvere, možno od vášho najlepšieho priateľa , najdrahšie, z ktorých by ste si také správanie nikdy nepredstavovali. Zlá je sebectvo a ľudská pýcha! Potom kresťan, človek viery, pochopí po ľudských ilúziách a klamoch, že to, že sa ľudia vzdali, neznamená, že neexistuje riešenie. Boh, Veľký, Jediný priateľ klope na vaše dvere, okamžite sa otvorte a objavte svoju Veľkú lásku k vám, nikdy sa vás nevzdá, pozná vaše porážky, vaše myšlienky, vaše boje a vaše víťazstvá. V nechcenej ľudskej samote je spoločnosť tvojho Boha a Pána.
ŽIVÁ VÍNA V VIANOČNOM DNES
Fides ex auditu, (Faith pochádza z počúvania). Áno, je to pravda, je potrebné vedieť, vedieť, aby sme sa mohli rozhodnúť, ale určite v tomto prípade nehovoríme o racionálnosti, ale o viere a viere je výlučne božský dar. Ako verím inému stvoreniu, v mojom blížnom a verím tomu, čo mi hovorí, v trochu väčšej forme, ktorú človek musí veriť v Boha, odovzdať sa Mu, mať neobmedzenú dôveru. Ako hovorí svätý Pavol: dnes vidíme v záhade, zajtra sa roztrhnú závoje a uvidíme Boha tvárou v tvár. Je to o niečo lepšie mať vieru Abraháma, vieru Jóba a iné postavy Starého a Nového zákona ako zázračné Ježiša, a nie pochybnosti apoštola Thomasa. Blahoslavení sú tí, ktorí, aj keď nevidia, uveria. Sväté písmo hovorí: iustus ex fide vivit (spravodlivý žije z viery)! Ako dnes kňazi veríme, kresťania vo všeobecnosti žijú našu vieru? Ježiš povedal, že stačí, ak budete mať vieru ako zrno horčice na pohyb hory a svätí, ľudia ako my, vždy robili zázraky s božským zásahom. V krste kresťan prijíma dar viery, ale často rastie fyzicky a nie duchovne, a preto stráca, korisť diabla, tela a sveta, ktoré ponúkajú človeku to, čo majú: falošné dary - hedonizmus, materializmus, racionalizmus , Preto je dnes hierarchia hodnôt obrátená hore nohami, namiesto Boha je boh peňazí, ľahký a teda nečestný zisk, je zabitý s takou ľahostajnosťou, aby získal efemérne bohatstvo. Človek viery má správne svedomie a žije v prítomnosti Pána. Dnes sú všetci a všetci pochybovaní a každý si stavia svoj kútik s vlastným náboženstvom, pre svojho boha a nestará sa o odstránenie falošných bohov. Nikto nemôže žiť medzi tými, ktorí ponúkajú falošné bohatstvo. Viera ťahala rad svätých k Bohu, naplnila celé populácie a národy božskými darmi. Čo je pre človeka nemožné, je možné pre Boha, pokiaľ je na strane človeka dôveryhodná predispozícia, úplný súhlas s autorom života, tomu, kto prší na priaznivých dážďoch na spravodlivých a nespravodlivých. Človek viery chápe, dokonca aj v ťažkostiach, v skúškach, že návrhy Boha sú odlišné od našich. Preto je potrebné okamžite obnoviť stratenú, oslabenú vieru a byť aktívny vo výskume, nie ľahostajný, aby sa nedostali do tých strašných slov Písma Svätého: quia nec calidus, in friamid es, incipiam you evomere ex ore meo ( nie ste ani horúci ani studený, začnem zvracať z úst. Evanjelium, ktoré je Božím slovom, je často proti prílivu so svetom, ktorý prevracia božské, večné a nemenné hodnoty.