(Basil I) NiekoÄžko rokov som premýťĞal o katechĂŠze v jednoduchej a zrozumiteÄžnej forme, ako aj o krĂĄtkych, aby som pomohol mladĂ˝m a nie mladĂ˝m ÄžuÄom, intelektuĂĄlom a menej vzdelanĂ˝m ÄžuÄom premýťĞaĹĽ o rĂ´znych a dĂ´leĹžitĂ˝ch tĂŠmach Ĺživota, najmä pokiaÄž ide o Ĺživot. je to o duchovnom. Ako profesor som si vĹĄimol ako prvĂ˝ a ako biskup vtedy a teraz, veÄžkĂş neznalosĹĽ, ktorĂĄ existuje v duchovnej oblasti dokonca aj ÄžuÄmi urÄitej kultĂşry. Tam je straĹĄnĂ˝ prĂĄzdnota katechĂŠzy: mladĂ Äžudia a dospelĂ musia byĹĽ katechizovanĂ, vzdelanĂ, potom, Äo boli vypoÄutĂ kĹazom a biskupom. Sme v ĂŠre globalizĂĄcie, "robĂme vĹĄetko rĂ˝chlo a okamĹžite", a ak je to na jednej strane pozitĂvne, na druhej strane treba poznamenaĹĽ, Ĺže v duchovnom poli je prĂĄzdnota, absencia, ÄiastoÄnĂĄ nevedomosĹĽ a mnohokrĂĄt celkom. Preto som myslel na to, Ĺže som sa venoval nejakĂŠmu svojmu Äasu a premýťĞal a robil ÄžudĂ, aby premýťĞali o veciach Ducha, ktorĂŠ sĂş takĂŠ zĂĄkladnĂŠ, Ĺže na strane duchovenstva, ale aj spĂĄchanĂ˝ch a pomĂĄhajĂşcich laikov, je potrebnĂŠ zaviazaĹĽ sa k tomu, aby ste sa uÄili spĂ´sobom a Äasom. splatnosti. Je naĹĄou povinnosĹĽou ponĂşknuĹĽ ostatnĂ˝m to, Äo sme dostali zadarmo. DĂşfam a dĂşfam, Ĺže tieto moje spisy sĂş skromnou pomocou, o ktorej hovorĂme. Boh ĹžehnĂĄ, zachovĂĄva a osvetÄžuje vĹĄetkĂ˝ch evanjelizĂĄtorov a evanjelizovanĂ˝ch v mene nĂĄĹĄho PĂĄna JeĹžiĹĄa Krista. SlĂĄva a ÄesĹĽ vĹždy mu!
TRANSFIGURĂCIA NAĹ EHO PĂNA JEĹ˝IĹ A KRISTA
Premena znamenĂĄ premeniĹĽ sa, zmeniĹĽ sa. My BoĹžie deti, Älenovia Kristovho tela, sa musĂme neustĂĄle transformovaĹĽ po celĂ˝ nĂĄĹĄ pozemskĂ˝ Ĺživot, pretoĹže kvĂ´li hriechu sa nĂĄdhera Otca, ktorĂ˝ bol v nĂĄs, trochu zatemnila. Krstom a birmovanĂm, sviatosĹĽami pokĂĄnia a eucharistiou sa tĂĄto stratenĂĄ nĂĄdhera znovu zĂskala, ale zakaĹždĂ˝m, keÄ opustĂme priateÄžstvo PĂĄna, opäż sa otupĂ. Je v nĂĄs nevyhnutnĂĄ nepretrĹžitĂĄ metamorfĂłza, ktorĂĄ premieĹa pĂ˝chu na pokoru, nenĂĄvisĹĽ na lĂĄsku, netrpezlivosĹĽ na trpezlivosĹĽ, hnev na sladkosĹĽ. Ako Äaleko musĂme zĂĄjsĹĽ, aby sme boli blĂzko k Bohu! je to obrĂĄtenie Srdca a mysle, ktorĂŠ nĂĄs urobĂ bielymi ako sneh, musĂ sa zmeniĹĽ nĂĄĹĄ spĂ´sob myslenia a konania, nesmieme sa nechaĹĽ unĂĄĹĄaĹĽ faloĹĄnĂ˝mi boĹžstvami. Peniaze, hedonizmus, materializmus sĂş duchovnou zĂĄhubou Äžudstva. UrÄite musĂme ĂsĹĽ proti prĂşdu, proti mĂłde zlozvykov tohto sveta, aby sme zĂskali tie cnosti, ktorĂŠ kaĹždĂŠho z nĂĄs oslobodzujĂş. MusĂme sa neustĂĄle meniĹĽ, obnovovaĹĽ nĂĄĹĄ spĂ´sob myslenia a konania, musĂme si umĂ˝vaĹĽ svojho Ducha, aby sme boli nepoĹĄkvrnenĂ v PĂĄnovej prĂtomnosti. Na dosiahnutie tohto cieÄža je nevyhnutnĂĄ modlitba, dobrĂĄ vĂ´Äža a vytrvalosĹĽ v snahe zmeniĹĽ ĹživotnĂ˝ ĹĄtĂ˝l. MĂĄme sa pĂĄÄiĹĽ iba Bohu, ani sebe, ani svojim blĂĹžnym. Ak sa pĂĄÄime Bohu, budeme mĂ´cĹĽ nielen zmeniĹĽ nĂĄĹĄ Ĺživot, ale aj Ĺživot tĂ˝ch, ktorĂ sĂş okolo nĂĄs a sledujĂş nĂĄs. Znovu zĂskavame prvotnĂş nĂĄdheru, ktorĂş nĂĄm ponĂşkol Boh, aby sme sa mu jednĂŠho dĹa predstavili s boĹžskĂ˝mi pozostatkami, dĂ´stojnĂ˝mi deĹĽmi takĂŠho Otca.
NIE RIADITEÄ˝ ALE OVÄIAK
ApoĹĄtol Pavol potvrdzuje, Ĺže kĹaz, PĂĄnov minister, je dĂĄvkovaÄ boĹžskĂ˝ch tajomstiev. Hlavnou a podstatnou Ăşlohou kĹaza z poverenia biskupa je slĂĄviĹĽ Eucharistiu a vysluhovaĹĽ Ĺ esĹĽ sviatostĂ, ako aj kĂĄzaĹĽ Slovo PĂĄnovo prĂkladom a slovom. Je muÄenĂkom par excellence so svojim neustĂĄlym svedectvom o kresĹĽanskom Ĺživote. Rovnako ako biskup, prostrednĂctvom ĂşÄasti a rozĹĄĂrenia mĂĄ Ăşrad riadenia a riadenia, ako aj posväcovanie vĹĄetkĂ˝ch duĹĄĂ zverenĂ˝ch do jeho sluĹžby ako otca a pastiera. MusĂ pracovaĹĽ s horlivosĹĽou, pokorou, jednoduchosĹĽou, musĂ byĹĽ muĹžom modlitby a dialĂłgu s kaĹždĂ˝m, najmä s mladĂ˝mi ÄžuÄmi, prameĹom Ĺživota, Cirkvi a spoloÄnosti. VĹždy pripravenĂ˝ poÄĂşvaĹĽ a viesĹĽ dialĂłg, uÄiĹĽ o nebeskĂ˝ch veciach, musĂ vĹždy rozpoznĂĄvaĹĽ svoju ÄžudskĂş slabosĹĽ, ale zĂĄroveĹ musĂ byĹĽ silnĂ˝, aby viedol duĹĄe k PĂĄnovi. Je ÄalĹĄĂm Kristom, ktorĂ˝ musĂ byĹĽ medzi ÄžuÄmi, navĹĄtevovaĹĽ ich vo svojich domovoch, pripravenĂ˝ slúŞiĹĽ chorĂ˝m, starĂ˝m ÄžuÄom, kaĹždĂŠmu, kto potrebuje jeho prĂtomnosĹĽ, jeho Ăştechu, jeho slovo, nikdy ÄžahostajnĂ˝, nahnevanĂ˝, ale sladkĂ˝, krotkĂ˝ a nĂĄpomocnĂ˝, najmä keÄ ho Älovek potrebuje, aby sa priznal, aby bol duchovne vedenĂ˝. Realita je bohuĹžiaÄž veÄžmi trpkĂĄ. Mnoho a veÄža kĹazov si dokonca stanovilo deĹ svojho programu tak, aby kajĂşcnik mohol vyznĂĄvaĹĽ svoje hriechy alebo byĹĽ duchovne usmerĹovanĂ˝ prostrednĂctvom dobrĂ˝ch rĂĄd, ktorĂŠ musĂ Otec ponĂşknuĹĽ svojim deĹĽom. KĹaz Äasto zabĂşda, Ĺže je takĂ˝, a sprĂĄva sa ako profesionĂĄl, zamestnanec a ĹživnostnĂk, ktorĂ˝ s toÄžkou sebeckosĹĽou a prosopopoiou myslĂ na svoje vĂ˝hody. KĹaz musĂ byĹĽ svetlom pre ostatnĂ˝ch a lampou pre kroky jeho vlastnĂ˝ch oveÄiek, niekedy stratenĂ˝ch, ktorĂŠ vychĂĄdzajĂş z oviec Cirkvi, pretoĹže ich nesledujete, opustenĂŠ pre seba.
- Giovanni Maria Vianney, SvätĂ˝ zĂĄstanca Arsa, je pozoruhodnĂ˝m prĂkladom pravĂŠho kĹaza, apoĹĄtola spovednĂka, muĹža modlitby a pokĂĄnia. Ak chceme, aby vernĂ boli blĂzki JeĹžiĹĄovi Kristovi a Cirkvi, musĂme maĹĽ svätĂ˝ch kĹazov, ktorĂ svojimi zĂĄsluhami a vadami tieĹž vedia, ako byĹĽ mĂşdri a osvietenĂ pastieri, vĹždy pripravenĂ na kaĹždĂş ĹžiadosĹĽ, na kaĹždĂŠ povolanie duĹĄĂ smädnĂ˝ch po Bohu, na pravdu , pokoja, ktorĂ˝ mĂ´Ĺže ponĂşknuĹĽ len Boh, ale to mĂ´Ĺže byĹĽ prostrednĂctvom BoĹžieho ministra, ktorĂ˝ svojĂm vlastnĂ˝m Ĺživotom nie je kameĹom Ăşrazu a tieĹom veriacim, skĂ´r ho osvieti, zachovĂĄva, vychovĂĄva ho s trpezlivosĹĽou a lĂĄskou. Duch SvätĂ˝ napúťża vĹĄetkĂ˝ch kĹazov tĂ˝m boĹžskĂ˝m ohĹom, ktorĂ˝ v deĹ LetnĂc naplnenĂ˝ch Svojimi siedmimi SvätĂ˝mi Darmi, Pannou MĂĄriou a apoĹĄtolami, tak, aby v celej Cirkvi vytrvalĂŠ Letnice prekazili celĂŠ Äžudstvo.
SMRĂĹ˝ MARY SANTISSIMA
BohuĹžiaÄž, tento dĂ´leĹžitĂ˝ sviatok naĹĄej Matky MĂĄrie sa zhoduje s pohanskĂ˝m dĂĄtumom: polovica augusta, toÄžko kresĹĽanskĂ˝ch ÄžudĂ, dokonca aj praktizujĂşcich, je rozptĂ˝lenĂ˝ch od takzvanĂ˝ch sviatkov a je treba myslieĹĽ na ÄalĹĄie veci. TĂşto pohanskĂş mentalitu treba odsĂşdiĹĽ. NĂĄvrat k Otcovi MĂĄrie telom i duĹĄou nĂĄs musĂ prinĂştiĹĽ zamyslieĹĽ sa nad tĂ˝mto vzneĹĄenĂ˝m stvorenĂm, BoĹžou Matkou a naĹĄou Matkou. Ona, ĹžijĂşci prĂklad tajomnĂŠho Kristovho tela, nĂĄm nielenĹže ponĂşkla svojho Syna ako VykupiteÄža Äžudstva, ale nauÄila nĂĄs, ako milovaĹĽ PĂĄna. VrĂĄtila sa do neba, telom i duĹĄou, pre nĂĄs to tak nie je, vieme, Ĺže nĂĄvratom do prachu je ovocĂm hriechu, ale my vstaneme znova! DuĹĄa a telo sĂş celĂ˝ Älovek, telo je v sluĹžbĂĄch ducha a umoĹžĹuje nĂĄm konaĹĽ a pracovaĹĽ pre PĂĄna. Je na nĂĄs, aby sme si ho vĂĄĹžili a aby sme nekonali v rozpore s naĹĄĂm stavom BoĹžĂch detĂ.MateriĂĄlnou sĂşÄasĹĽou nĂĄĹĄho bytia je ĹživĂ˝ chrĂĄm Ducha SvätĂŠho, takĹže musĂme maĹĽ maximĂĄlnu Ăşctu k nĂĄĹĄmu telu i k blĂĹžnym. Telo je Äasto zneuctenĂŠ a s neresĹĽami, ktorĂŠ sĂş v rozpore s cnosĹĽami, sa spustĂ ĹĄkodlivĂĄ operĂĄcia, ktorĂĄ sa nepĂĄÄi Bohu a zraĹuje nĂĄs. MusĂme vyjsĹĽ z ulity nĂĄĹĄho egoizmu, aby sme blĂşdili po nekoneÄnĂ˝ch cestĂĄch Ducha. Älovek je psychofyzickĂĄ jednota a ako takĂĄ, duĹĄa a telo musia chvĂĄliĹĽ, vÄaka Bohu, rovnako ako to robila naĹĄa Matka MĂĄria po celĂ˝ Ĺživot. OÄisĹĽujeme svoje telo a svoju duĹĄu, aby sme boli skutoÄnĂ˝mi milovnĂkmi PĂĄna charakterom, s odhodlanĂm, aby celĂĄ naĹĄa bytosĹĽ bola vĹždy trvalou chvĂĄlou PĂĄna.
osamelosĹĽ
Kto prekroÄĂ prah Charterhouse, okamĹžite si uvedomĂ a zaujme ho veta napĂsanĂĄ v latinÄine: âO beata solitudo, o sola beatitudoâ alebo poĹžehnanĂĄ samota alebo sĂłlo blahoslavenstvo, pretoĹže v kartuziĂĄnskych klĂĄĹĄtoroch, ako vo vĹĄetkĂ˝ch klĂĄĹĄtoroch s blĂzkym klĂĄĹĄtorom , muĹži a Ĺženy, striktne platĂ zĂĄkon mlÄanlivosti. V tichosti hovorĂ Boh k srdcu Äloveka a samota veÄžmi pomĂĄha tomuto procesu ĹžiĹĽ v priamejĹĄom kontakte s Bohom a milovaĹĽ bratov tĂ˝m, Ĺže robĂ pokĂĄnie, modlĂ sa a pracuje, ale tento druh samoty je voÄžbou, je to povolanie, a preto spadĂĄ v BoĹžom plĂĄne a vo vĂ´li Äloveka povolanĂŠho k tĂ˝mto voÄžbĂĄm. BohuĹžiaÄž musĂme obrĂĄtiĹĽ svoj pohÄžad k inĂŠmu typu neĹžiaducej osamelosti, ktorĂ˝ nikto nehÄžadĂĄ, ale nĂştenĂ˝ ÄžudskĂ˝mi udalosĹĽami. MĂĄm na mysli osamelosĹĽ chorĂ˝ch, starĹĄĂch, chudobnĂ˝ch, opustenĂ˝ch spoloÄnosĹĽou, rodinou a takzvanĂ˝mi priateÄžmi. je to samota tĂ˝ch, ktorĂ sa obracajĂş na ostatnĂ˝ch, nielen o finanÄnĂş pomoc, ale predovĹĄetkĂ˝m o morĂĄlnu, duchovnĂş a emocionĂĄlnu pomoc. NajsmutnejĹĄou vecou je osamelosĹĽ tĂ˝ch, ktorĂ celĂ˝ Ĺživot vĹždy a vĹĄade dĂĄvali svojim blĂĹžnym alebo telesnĂ˝m prĂbuznĂ˝m Äi priateÄžom, ale napriek neustĂĄlemu a nepretrĹžitĂŠmu rozdĂĄvaniu sa ocitol sĂĄm a opustenĂ˝, bez nĂĄklonnosti, bez porozumenia, bez Ăşsmevu. . je ĹĽaĹžkĂŠ premýťĞaĹĽ o tejto veÄžmi dĂ´leĹžitej tĂŠme, ale je to kaĹždodennĂĄ realita, ktorĂĄ vĂĄs prinĂşti dotknúż sa tejto osamelosti, ktorĂş by ste nikdy nechceli, ale ktorĂĄ, akonĂĄhle ÄakĂĄte, Ĺže zaklope na dvere, moĹžno od vĂĄĹĄho najlepĹĄieho priateÄža , najdrahĹĄie, z ktorĂ˝ch by ste si takĂŠ sprĂĄvanie nikdy nepredstavovali. ZlĂĄ je sebectvo a ÄžudskĂĄ pĂ˝cha! Potom kresĹĽan, Älovek viery, pochopĂ po ÄžudskĂ˝ch ilĂşziĂĄch a klamoch, Ĺže to, Ĺže sa Äžudia vzdali, neznamenĂĄ, Ĺže neexistuje rieĹĄenie. Boh, VeÄžkĂ˝, JedinĂ˝ priateÄž klope na vaĹĄe dvere, okamĹžite sa otvorte a objavte svoju VeÄžkĂş lĂĄsku k vĂĄm, nikdy sa vĂĄs nevzdĂĄ, poznĂĄ vaĹĄe porĂĄĹžky, vaĹĄe myĹĄlienky, vaĹĄe boje a vaĹĄe vĂĹĽazstvĂĄ. V nechcenej Äžudskej samote je spoloÄnosĹĽ tvojho Boha a PĂĄna.
Ĺ˝IVĂ VĂNA V VIANOÄNOM DNES
Fides ex auditu, (Faith pochĂĄdza z poÄĂşvania). Ăno, je to pravda, je potrebnĂŠ vedieĹĽ, vedieĹĽ, aby sme sa mohli rozhodnúż, ale urÄite v tomto prĂpade nehovorĂme o racionĂĄlnosti, ale o viere a viere je vĂ˝luÄne boĹžskĂ˝ dar. Ako verĂm inĂŠmu stvoreniu, v mojom blĂĹžnom a verĂm tomu, Äo mi hovorĂ, v trochu väÄĹĄej forme, ktorĂş Älovek musĂ veriĹĽ v Boha, odovzdaĹĽ sa Mu, maĹĽ neobmedzenĂş dĂ´veru. Ako hovorĂ svätĂ˝ Pavol: dnes vidĂme v zĂĄhade, zajtra sa roztrhnĂş zĂĄvoje a uvidĂme Boha tvĂĄrou v tvĂĄr. Je to o nieÄo lepĹĄie maĹĽ vieru AbrahĂĄma, vieru JĂłba a inĂŠ postavy StarĂŠho a NovĂŠho zĂĄkona ako zĂĄzraÄnĂŠ JeĹžiĹĄa, a nie pochybnosti apoĹĄtola Thomasa. BlahoslavenĂ sĂş tĂ, ktorĂ, aj keÄ nevidia, uveria. SvätĂŠ pĂsmo hovorĂ: iustus ex fide vivit (spravodlivĂ˝ Ĺžije z viery)! Ako dnes kĹazi verĂme, kresĹĽania vo vĹĄeobecnosti ĹžijĂş naĹĄu vieru? JeĹžiĹĄ povedal, Ĺže staÄĂ, ak budete maĹĽ vieru ako zrno horÄice na pohyb hory a svätĂ, Äžudia ako my, vĹždy robili zĂĄzraky s boĹžskĂ˝m zĂĄsahom. V krste kresĹĽan prijĂma dar viery, ale Äasto rastie fyzicky a nie duchovne, a preto strĂĄca, korisĹĽ diabla, tela a sveta, ktorĂŠ ponĂşkajĂş Äloveku to, Äo majĂş: faloĹĄnĂŠ dary - hedonizmus, materializmus, racionalizmus , Preto je dnes hierarchia hodnĂ´t obrĂĄtenĂĄ hore nohami, namiesto Boha je boh peĹazĂ, ÄžahkĂ˝ a teda neÄestnĂ˝ zisk, je zabitĂ˝ s takou ÄžahostajnosĹĽou, aby zĂskal efemĂŠrne bohatstvo. Älovek viery mĂĄ sprĂĄvne svedomie a Ĺžije v prĂtomnosti PĂĄna. Dnes sĂş vĹĄetci a vĹĄetci pochybovanĂ a kaĹždĂ˝ si stavia svoj kĂştik s vlastnĂ˝m nĂĄboĹženstvom, pre svojho boha a nestarĂĄ sa o odstrĂĄnenie faloĹĄnĂ˝ch bohov. Nikto nemĂ´Ĺže ĹžiĹĽ medzi tĂ˝mi, ktorĂ ponĂşkajĂş faloĹĄnĂŠ bohatstvo. Viera ĹĽahala rad svätĂ˝ch k Bohu, naplnila celĂŠ populĂĄcie a nĂĄrody boĹžskĂ˝mi darmi. Äo je pre Äloveka nemoĹžnĂŠ, je moĹžnĂŠ pre Boha, pokiaÄž je na strane Äloveka dĂ´veryhodnĂĄ predispozĂcia, ĂşplnĂ˝ sĂşhlas s autorom Ĺživota, tomu, kto prĹĄĂ na priaznivĂ˝ch dĂĄĹžÄoch na spravodlivĂ˝ch a nespravodlivĂ˝ch. Älovek viery chĂĄpe, dokonca aj v ĹĽaĹžkostiach, v skúťkach, Ĺže nĂĄvrhy Boha sĂş odliĹĄnĂŠ od naĹĄich. Preto je potrebnĂŠ okamĹžite obnoviĹĽ stratenĂş, oslabenĂş vieru a byĹĽ aktĂvny vo vĂ˝skume, nie ÄžahostajnĂ˝, aby sa nedostali do tĂ˝ch straĹĄnĂ˝ch slov PĂsma SvätĂŠho: quia nec calidus, in friamid es, incipiam you evomere ex ore meo ( nie ste ani horĂşci ani studenĂ˝, zaÄnem zvracaĹĽ z Ăşst. Evanjelium, ktorĂŠ je BoĹžĂm slovom, je Äasto proti prĂlivu so svetom, ktorĂ˝ prevracia boĹžskĂŠ, veÄnĂŠ a nemennĂŠ hodnoty.