(Andrea Pinto) Sajf al-Islam, Kaddáfího syn, pôvodne vylúčený z volebnej súťaže, bol následne opätovne zaradený na zoznam kandidátov vo voľbách naplánovaných na zajtra a odložený podľa slov osobitnej vyslankyne OSN Stephanie Williamsovej na koniec budúceho januára.
Volebná komisia ho vylúčila, no následne ho súdnictvo s právoplatným rozsudkom opäť zaradilo do výberového konania, pretože v Líbyi neexistuje Ústavný súd.
Súčasný provizórny premiér je proti Sajfovi Dbeibah a generál Kalifa Haftar ktorí sa obávajú návratu dynastie, ktorá dokázala udržať Líbyu zjednotenú a zabezpečiť takmer polstoročie vnútornej stability. Rodina, okrem iného, veľmi milovaná ľuďmi.
Okrem ťažkopádnej prítomnosti Sajfa al Islama však už prípravné fázy volieb ukázali neodstrániteľné nedostatky, stále neexistoval oficiálny zoznam kandidátov, nehovoriac o hlasovacích lístkoch.
Uzol je zrejme synom Kaddáfího, ale existujú aj iné faktory, ktoré bránia demokratickému procesu, ktorý pre krajinu požaduje OSN a európske krajiny, na čele ktorého stojí Taliansko. Medzi Tripolitániou a Cyrenaikou sú stále neprekonateľné územné rozpory, nehovoriac o večnej rivalite v rámci jednotlivých kmeňových táborov.
Z tohto neporiadku môžu ťažiť milície stále prítomné na poli Turecka a Ruska, ktoré napriek výzvam na vystúpenie z medzinárodného spoločenstva sú tu stále pripravené podporovať a nielen zbraňami rôzne frakcie, ktoré dnes rozdeľujú Líbyu.
Je isté, že v Ankare a Moskve je situácia veľmi výhodná, a tak môžu pokračovať vo svojich obchodoch a získavať zo dňa na deň viac kreditov a vplyvu medzi rôznymi kmeňmi roztrúsenými v rozmanitej krajine líbyjského územia, skutočného chrbtica stability utrápenej krajiny.severná africká.
OSN, Európa a Spojené štáty očividne zlyhali vo svojej diplomatickej práci, ak sa im nepodarí priviesť líbyjský ľud k pokojným demokratickým voľbám. Ak sa tak nestane rýchlo, jedinou cestou bude položiť „topánky na zem“ pod záštitu „presvedčenej“ rezolúcie OSN. V priebehu roku 2022 by sa preto mohol v Líbyi otvoriť nový front a vzhľadom na Quirinalskú zmluvu nie je vylúčené, že Taliansko a Francúzsko by vzhľadom na ich spoločné záujmy (kontrola migrácie a ťažba uhľovodíkov s Eni a Total) mohli byť propagátormi. vojenskej misie pod vedením EÚ alebo bilaterálnej vojenskej misie, ktorá sa odohráva v Saheli s tichým súhlasom USA.