Umelá inteligencia, neznáma technológia, ktorá dokáže zmeniť (narušiť) náš skutočný život

Pojmy spojené s vývojom super technológie budúcnosti, umelej inteligencie, vstúpili do nášho slovníka a vyvolali vášnivé diskusie medzi odborníkmi, politikmi, spotrebiteľskými združeniami a priemyslom v oblasti špičkových technológií. Občan je dezorientovaný a rád by pochopil viac o tejto revolúcii, ktorá by mu mohla čoskoro narušiť skutočný život: Či k lepšiemu alebo k horšiemu, záleží na vašom uhle pohľadu.

Massimiliano D'Elia

Európa sa ako prvá pokúsila regulovať sIA zákon použitie inteligentných algoritmov. Nariadenie vítané politikmi a odborníkmi, ktoré však stále necháva pochybnosti a žiadosti o ďalšie informácie od spotrebiteľských združení a iných organizácií ďaleko od politickej a sociálnej dynamiky. obchodné.

Predbežná dohoda medzi Radou a Európskym parlamentom uzavretá začiatkom decembra načrtla architektúru zákona, ale rokovania medzi európskymi inštitúciami a spoločnosťami vodcu v sektore AI je stále na mori.

Definitívne schválenie zákona o AI sa očakáva medzi marcom a májom budúceho roka. Jeho účinky sa však prejavia až v roku 2025, keď zákon vstúpi do platnosti s cieľom podporovať technologické inovácie a chrániť základné práva občanov.

Európsky regulačný rámec pre umelú inteligenciu je zatiaľ založený na prístupe „na základe rizika“ so stále prísnejšími progresívnymi pravidlami pre vysokorizikové systémy, ktorých vývojári majú povinnosť registrácie a potrebu spracovať údaje používané v výcvik algoritmov. Hoci sa niektoré európske krajiny spočiatku snažili chrániť pokročilé modely umelej inteligencie pred prísnymi pravidlami a kontrolami, konečná dohoda stanovila určité obmedzené ústupky, ako napríklad pre národnú bezpečnosť, a teda pre všetky tie činnosti súvisiace s výskumom a výskumom, inováciou vojenských systémov a policajné zložky.

Biometrická identifikácia a hromadné sledovanie sú obmedzené povolením vyhradených vnútroštátnych orgánov. Právne pokrytie používania prediktívnych technológií bude zaručené len orgánom činným v trestnom konaní a bezpečnostným zložkám. Európske právo preto ukladá povinnosti transparentnosti všeobecných systémov umelej inteligencie pred ich uvedením na trh a starostlivejšiu správu citlivých údajov.

Po nadobudnutí účinnosti zákona o AI bude nasledovať obdobie dvoch rokov na implementáciu nariadenia členskými štátmi a ďalších šesť mesiacov na stanovenie zakázaných použití. Ďalej a Pakt AI, teda dobrovoľný systém dodržiavania predpisov, ktorý anticipuje európske ustanovenia.

Pokuty za porušenie zákona o AI sa budú pohybovať od minimálne 7,5 milióna alebo 1,5 % obratu do maximálne 35 miliónov alebo 17 % obratu. Vo svetle mnohých interpretačných premenných, záujmov spoločností a spotrebiteľských združení nie je nariadenie EÚ ani zďaleka definované a môže prejsť podstatnými zmenami, čím sa zmení duch spolupráce, ktorý oživil prípravu pôvodného dokumentu schváleného začiatkom decembra 2023.

Umelá inteligencia a jej vplyv na prírodu, na modré zlato

Spotreba vody v serveroch s umelou inteligenciou (AI) je veľmi dôležitým aspektom pri hodnotení celkového vplyvu systému AI alebo dátového centra na životné prostredie. Je však dôležité poznamenať, že spotreba vody je často nepriamym aspektom súvisiacim s rôznymi faktormi, a nie oblasťou priameho využitia ako v prípade energie. Tu je niekoľko faktorov, ktoré môžu prispieť k spotrebe vody na serveroch AI:

Chladenie dátového centra: Dátové centrá, ktoré sú hostiteľmi serverov na spracovanie pracovnej záťaže AI, vyžadujú chladiace systémy na udržanie teploty na prijateľnej úrovni. Tieto systémy môžu využívať vodu na rozptýlenie tepla generovaného servermi.

Výroba hardvéru: Výroba špecializovaného hardvéru AI, ako sú grafické procesory (GPU) alebo špecializované procesory, často vyžaduje značné množstvo vody na výrobné a chladiace procesy.

Výroba energie: Ak energia používaná na napájanie serverov AI pochádza zo zdrojov, ktoré vyžadujú veľké množstvo vody (ako sú uhoľné alebo jadrové elektrárne), celkový životný cyklus systému môže ovplyvniť celkovú spotrebu vody.

Zdroje na výrobu hardvéru: Ťažba prírodných zdrojov potrebných na výrobu hardvéru môže mať vplyv na vodu, najmä ak ide o materiály ako kremík.

Geografická poloha: Dostupnosť a riadenie vodných zdrojov sa môže značne líšiť v závislosti od geografickej polohy dátových centier. V regiónoch s obmedzenými zdrojmi vody môže byť spotreba vody kritickým problémom.

Niektoré spoločnosti prijímajú stratégie na zníženie celkového vplyvu svojich systémov AI na životné prostredie vrátane spotreby vody. To môže zahŕňať prijatie energeticky účinnejších technológií, využívanie inovatívnych chladiacich systémov, ktoré vyžadujú menej vody, a prechod na obnoviteľné zdroje energie. Je dôležité poznamenať, že environmentálne hľadiská súvisiace s AI, vrátane spotreby vody, sú čoraz relevantnejšie a mnohé organizácie sa snažia implementovať udržateľné postupy pri navrhovaní a správe svojich systémov AI.

DEKAlóg

Nižšie uvádzame vysvetlenie niektorých pojmov, ktoré sa násilne dostali do nášho slovníka a ktoré by mohli narušiť náš skutočný život rýchlejšie ako vznikajúce legislatívne nariadenia.

Umelá superinteligencia

„Umelá superinteligencia“ označuje pokročilú úroveň umelej inteligencie (AI), ktorá v niekoľkých oblastiach výrazne prevyšuje ľudské kognitívne schopnosti. Tento termín sa často spája s AI, ktorá vyniká v rôznych intelektuálnych úlohách, strojovom učení a riešení zložitých problémov. Umelá superinteligencia je futuristická vízia, ktorá navrhuje vytvorenie inteligentných systémov, ktoré nielenže prevyšujú schopnosti ľudského učenia a porozumenia, ale ktoré môžu tiež rozvíjať autonómne chápanie sveta, uvažovať, učiť sa a riešiť problémy spôsobmi, ktoré sú mimo dosahu ľudí. ľudská inteligencia.

Dnes sme ešte nedosiahli úroveň umelej superinteligencie, dnešný výskum a vývoj sa sústreďuje na systémy umelej inteligencie, ktoré dokážu konkrétne činnosti alebo úlohy vykonávať efektívnejšie či presnejšie ako ľudia. Umelá superinteligencia je skôr perspektívou do budúcnosti, ktorá si zaslúži hlbšie etické zamyslenie sa nad možnosťou vytvárať entity s inteligenciou schopnou prekonať tú ľudskú.

Generatívna umelá inteligencia

„Generatívna umelá inteligencia“ označuje podoblasť umelej inteligencie (AI), ktorá sa zaoberá vytváraním systémov, ktoré dokážu autonómne generovať nové údaje, obsah alebo informácie. Tieto systémy využívajú prístupy strojového učenia, najmä generatívne neurónové siete, na vytváranie údajov, ktoré často napodobňujú údaje generované ľuďmi alebo sú od nich nerozoznateľné.

Príkladom generatívnej umelej inteligencie je koncept „Generative Adversarial Networks“ (GAN), v ktorom sú dve neurónové siete, generátor a diskriminátor, simultánne trénované prostredníctvom súťažného procesu. Generátor sa snaží vytvárať čoraz realistickejšie dáta, zatiaľ čo diskriminátor sa snaží rozlišovať medzi reálnymi dátami a generovanými dátami. Táto konkurencia vedie k neustálemu zlepšovaniu schopnosti generátora vytvárať čoraz presvedčivejšie údaje.

Aplikácie generatívnej umelej inteligencie sú rôznorodé a zahŕňajú generovanie obrázkov, textov, hudby a pod. Napríklad GAN možno použiť na vytváranie umelých ľudských tvárí, ktoré vyzerajú autenticky, alebo na vytváranie obrázkov krajiny, ktoré vyzerajú realisticky. Je však dôležité poznamenať, že používanie takýchto technológií vyvoláva aj etické otázky, ako je možnosť manipulácie s obsahom alebo vytváranie nepravdivých informácií medzinárodnými aktérmi, ako sú teroristi rôzneho pôvodu.

Všeobecná umelá inteligencia

Umelá všeobecná inteligencia (AIG) predstavuje úroveň umelej inteligencie, ktorej cieľom je porozumieť, naučiť sa a vykonávať akúkoľvek ľudskú kognitívnu činnosť podobným alebo dokonca lepším spôsobom ako samotní ľudia. Na rozdiel od bežnej AI, ktorá je navrhnutá na riešenie špecifických alebo obmedzených úloh, IAG ašpiruje na širšiu a flexibilnejšiu formu AI, ktorá je schopná prispôsobiť sa a učiť sa vo viacerých doménach.

Medzi kľúčové charakteristiky umelej všeobecnej inteligencie patrí

Všeobecné vzdelávanie: Schopnosť učiť sa zo širokého spektra údajov a aplikovať tieto znalosti v rôznych kontextoch. Tento typ učenia presahuje špecifické učenie jednoduchých úloh.

Analogické zdôvodnenie: Schopnosť riešiť zložité problémy a vytvárať súvislosti prostredníctvom analogického uvažovania, podobne ako ľudia pristupujú k novým situáciám na základe minulých skúseností.

Pochopenie kontextu: Schopnosť porozumieť kontextu, v ktorom sa človek nachádza, berúc do úvahy environmentálne, sociálne a kultúrne faktory. Táto zručnosť je nevyhnutná na prispôsobenie sa novým a neočakávaným situáciám.

Sebauvedomenie: Uvedomenie si vlastnej existencie a schopností, vrátane uznania obmedzení a schopnosti poučiť sa z chýb.

Prispôsobivosť: Schopnosť prispôsobiť sa novým úlohám alebo prostrediam bez výrazného preprogramovania.

V súčasnosti je IAG jedným z najambicióznejších a najkomplexnejších cieľov v oblasti umelej inteligencie. Väčšina súčasných technológií AI sa špecializuje na špecifické úlohy a nemá flexibilitu a kognitívnu šírku, ktorá by charakterizovala všeobecnú umelú inteligenciu. Dosiahnutie všeobecnej umelej inteligencie prináša významné technické, etické a bezpečnostné výzvy a zostáva dlhodobým cieľom výskumu AI.

Senzorické neuróny v AI

V oblasti umelej inteligencie „senzorické neuróny“ môžu byť spojené s komponentmi umelých neurónových sietí navrhnutých na spracovanie údajov zo senzorov, podobne ako ľudský nervový systém využíva senzorické neuróny na vnímanie vonkajších podnetov.

V umelej neurónovej sieti sa pojem „neurón“ vzťahuje na výpočtovú jednotku, ktorá prijíma vstupy, spracováva ich prostredníctvom aktivačnej funkcie a vytvára výstup. V prvých vrstvách neurónovej siete, ktoré sa často nazývajú „vstupné vrstvy“ alebo „senzorické vrstvy“, sú neuróny zodpovedné za príjem a transformáciu počiatočných informácií zo senzorov alebo vstupných údajov.

Napríklad v aplikácii počítačového videnia môžu senzorické neuróny reprezentovať nespracovaný vstup z pixelov v obrázku. Každý neurón v tejto počiatočnej vrstve môže byť spojený so špecifickým pixelom a môže byť trénovaný tak, aby reagoval na určité vzory alebo funkcie v obraze. Inými slovami, tieto senzorické neuróny sa učia rozpoznávať určité aspekty obrazov, ako sú obrysy, farby alebo tvary.

Senzorické neuróny sú len jednou časťou väčšieho modelu AI a ich výstup sa potom spracováva cez po sebe nasledujúce vrstvy neurónovej siete. Konečným cieľom je, aby sa sieť naučila čoraz zložitejšie a zmysluplnejšie reprezentácie informácií prítomných vo vstupných údajoch, pričom využíva štruktúru a architektúru neurónovej siete na učenie sa modelov a vzťahov.

Stručne povedané, senzorické neuróny v umelej inteligencii zohrávajú kľúčovú úlohu pri spracovaní počiatočných informácií zo senzorov alebo vstupných údajov, čo umožňuje neurónovej sieti učiť sa a interpretovať komplexné informácie vo svojich nasledujúcich vrstvách.

Chatbot

Chatbot, odvodený z kombinácie slov „chat“ (konverzácia) a „robot“, predstavuje počítačovú aplikáciu navrhnutú na simuláciu interakcií medzi ľuďmi prostredníctvom konverzácie. Využitím umelej inteligencie je chatbot schopný interpretovať a konzistentne reagovať na správy používateľov, čím poskytuje interaktívny zážitok. Títo virtuálni asistenti môžu byť integrovaní do rôznych platforiem vrátane webových stránok, aplikácií na odosielanie správ, sociálnych médií a hlasových rozhraní. Ich aplikácie sú rôznorodé a zahŕňajú automatizovanú zákaznícku podporu, poskytovanie informácií, správu rezervácií a mnohé ďalšie.

Existujú hlavne dva typy chatbotov:

Na základe pravidiel: Tieto chatboty sa riadia preddefinovaným súborom programovacích pravidiel a reagujú podľa vopred určených vzorov. Ich interakcia je obmedzená na logiku stanovenú počas programovania.

S umelou inteligenciou (AI): Tieto chatboty využívajú strojové učenie a algoritmy spracovania prirodzeného jazyka (NLP), aby pochopili správy používateľov. Sú schopní poučiť sa z minulých skúseností, časom sa zlepšovať a prispôsobivejšie sa vysporiadať so zložitými interakciami.

Chatboti sa stávajú čoraz obľúbenejšími a zohrávajú dôležitú úlohu v oblastiach, ako sú služby zákazníkom, obchodné aplikácie a online platformy. Ich prítomnosť má za cieľ zjednodušiť interakcie medzi používateľmi a strojmi, zlepšiť dostupnosť a ponúknuť intuitívnejšiu skúsenosť.

Umelá inteligencia, neznáma technológia, ktorá dokáže zmeniť (narušiť) náš skutočný život

| NOVINKY ", DOKLADY 1 |