(Massimiliano D'Elia) Multipolárny svet, takto ho chápe Si Ťin-pchingova Čína, ktorá chce mať stále väčší vplyv na medzinárodné spory, aby ochránila svoje strategické a ekonomické záujmy. Si Ťin-pching nedávno navrhol 12 bodov pre mier medzi Ruskom a Ukrajinou a konkrétne uprednostnil kedysi nemysliteľné zblíženie medzi Iránom a Saudskou Arábiou. Prerušená od roku 2016 naposledy 10. marca (Spoločné trojstranné vyhlásenie) bod obratu s obnovením diplomatických vzťahov a oznámením o otvorení veľvyslanectiev v dvoch krajinách Perzského zálivu.
Xi vo svojej pacifistickej verzii sa chce aktívne podieľať na globálnom riadení s cieľom zabezpečiť stabilitu a pozitívnu energiu pre svetový mier.
Isté je, že kým Si Ťin-pching chce na jednej strane presadzovať mier a zmiernenie napätia, najmä vo vzdialených krajinách, v indicko-pacifickej oblasti zostal agresívny a podozrievavý. V hlave mu leží odveký spor o ostrov Taiwan.
La Čína in Stredné Vstúpte Afrika snaží sa uchmatnúť si dôležité časti vplyvu v oblastiach, kde obyvatelia Západu a Američania prejavili nezáujem. Aj keď si Spojené štáty spolu so svojimi spojencami udržiavajú vojenské základne, ktoré strážia Perzský záliv, dnes sa celý záujem presúva smerom k stredu Európy v dôsledku ruskej agresie proti Ukrajine a smerom k Indo-Pacifiku v boji proti čínskym a severokórejským požiadavkám.
Prihlásiť sa ku odberu noviniek!
Podpora dialógu medzi Iránom a Saudskou Arábiou je však dobrá pre každého. Do Číny predovšetkým ale aj dvom hlavným krajinám Perzského zálivu, ktoré musia odložiť svoje politické a náboženské súperenie, aby sa zamerali na nové obchodné odbytiská a nové ekonomické vyhliadky, keďže v priebehu desiatich rokov by globálny obrat smerom k elektrickej energii, t. veľa problémov vzhľadom na to, že svoju ekonomiku zakladajú prevažne na príjmoch z ropy.
Čína je dnes hlavným nákupcom ropy z Perzského zálivu s približne 30 % na celom svete, pričom sa spočítajú množstvá získané z Iránu a Saudskej Arábie.
Môžeme povedať, že medzi iránskymi šiitmi a saudskoarabskými sunnitmi sa začalo prímerie a nie mier, pretože nie je ľahké zabudnúť na tisícročie násilných konfrontácií, ktoré nikdy neutíchli. Podpora Saudskej Arábie pre Saddáma Husajna vo vojne proti Iránu a nedávno aj boj o kontrolu nad Libanonom, Jemenom, Sýriou a Irakom nie sú situáciami, ktoré hrajú v prospech nepominuteľného uvoľnenia napätia, ktoré sa v týchto dňoch javí. Ďalším trením je deklarovaná saudská averzia voči iránskemu jadrovému programu. Uvidíme!!!
Šiiti a sunniti
Moslimská viera, ktorá sa narodila medzi kočovnými národmi Arabského polostrova v siedmom storočí po Kristovi, nemala dogmatické rozdiely ako judaizmus. V článku v Sole24Ore je príbeh, ktorý poznačil dve frakcie náboženstva, ktoré víta najväčší počet veriacich na svete, vyrozprávaný skutočne pútavým spôsobom. Medzi tretím a štvrtým kalifom, niekoľko desaťročí po Mohamedovej smrti, došlo k „veľkej vzbure“ medzi sunnitmi a šiitmi, ktorá trvá dodnes.
Spor je čisto politického pôvodu a sústreďuje sa na legitimitu časnej moci Prorokových nástupcov, sprievodcov alebo imámov. Mohamedov bratranec a zať, „Ali, syn Abu Taliba, bol v skutočnosti medzi prvými, ktorí sa hlásili k islamu. Jeho nízky vek mu však zabránil stať sa hlavou islamskej ummy a musel počkať, kým príde rad po tom, čo dvaja Mohamedovi svokrovci - Abu Bakr a Omar - boli zvolení za kalifov na základe hierarchie seniority.
História sa opakuje aj dnes. Korunný princ Saudskej Arábie, Mohammed bin Salman, známy ako MBS, aby sa vyhol nárokom na trón zo strany dvoch svojich strýkov, dal ich zatknúť pre obvinenia z korupcie (sú zaradení do dvoch päťhviezdičkových hotelov).
Othmàn, ďalší prorokov zať, bol zvolený za tretieho kalifa, ale zomrel násilnou smrťou v dôsledku vnútorných sporov v komunite v dôsledku jeho protekcionizmu. Keď konečne prišiel jeho čas, 'Ali zistil, že sa musí vysporiadať s príbuznými svojho predchodcu, ktorí ho nechceli prijať ako vodcu, keďže boli v úrade zvýhodňovaní krvavým zákrokom, ktorý by nebol dostatočne pohotový potrestať. Zrodenie shì'at 'Aliho („strana“ 'Aliho) malo teda ako jedinú príčinu spor o legitimitu politickej úlohy. Avšak už medzi jeho prvými a nadšenými priaznivcami, očividne nie príliš vítanými, sa čoskoro presadila teória, ktorá tvrdila, že úrad kalifa bude vyhradený iba pokrvným potomkom Mohameda (ktorý nemal žiadne mužské deti, ktoré ho prežili) nazývaní „ľudia“. z (jeho) domu“ alebo Ahl al-bayt.
Preto príslušnosť ku klanu Hášimovcov, vetve kmeňa Coreish, ktorý už v predislamskom období dominoval v Mekke, ku ktorej Prorok patril, preto prívlastok „hášimovec“ dnešného Jordánskeho kráľovstva, nie šiit, ale príbuzní Mohameda. . Čoskoro sa k sporu o legitímne nástupníctvo pridal náboženský charakter, pretože 'Ali a jeho potomkovia mali tiež zvláštnu „charizmu“, ktorá z nich robila jedinečných a neomylných vykladačov „skrytého“ alebo ezoterického významu textu Koránu. Vedľa Mohameda sa teda odhalil súdruh s funkciami, ktoré ďaleko presahovali jeho obyčajnú politickú funkciu.
Typický kmeňový a genealogický stret sa tak napokon zmenil na schizmu, ktorá pretrváva dodnes.
Irán sa vždy staval proti Egypťanom, Grékom, Rimanom a Byzantíncom a v islamskom období sa tiež stretával s osmanskými Turkami. Dnes sa spor prejavuje v šiitskom Hizballáhu v Libanone, v šiitskej, ale arabskej a nie perzskej väčšine Iraku, v „alawitskom režime (z „Ali) v Sýrii, ale aj v občianskej vojne, ktorá rozdeľuje Jemen, a v problémoch Perzského zálivu, kde sú šiíti prítomní, ak nie prevládajú, ako napríklad Bahrajn a Omán, v samotnej Saudskej Arábii av miestnych situáciách, ktoré nie sú menej relevantné, ale nepriznané, ako napríklad v Pakistane a Afganistane.