(Massimiliano D'Elia) Včera z Fínska historické rozhodnutie prezidenta Sauli Niinistö a premiér Sanna Marinová že na názor priľnavosti k narodený oni napísali: "Fínsko musí bezodkladne požiadať o členstvo v NATO". V nedeľu, po parlamentnej konfrontácii, prijme rozhodnutie očakávaný byrokratický proces vstupu do Aliancie.
Dva najvyššie národné úrady informovali, že „Trvalo nejaký čas, kým Parlament a spoločnosť ako celok mohli zaujať stanovisko k tejto otázke. Medzinárodné kontakty s NATO a jeho členskými krajinami, ako aj s NATO si vyžiadali určitý čas Švédsko. Chceli sme si vyhradiť potrebný priestor na diskusiu".
Po Fínsku by mohlo nasledovať aj Švédsko. Švédsky minister zahraničia komentoval vyhlásenia o Niinistö e Marin "dôležité posolstvo, ktoré by mohlo nasledovať Fínsko, najbližší partner Švédska z hľadiska bezpečnosti a obrany.
Reakcia Moskvy bola okamžitá: "Pre nás je to hrozba"Povedal to hovorca Kremľa Peskov a dodal, že „Moskva prijme potrebné opatrenia na zaručenie vlastnej bezpečnosti. Hrozba použitia jadrových zbraní sa čoraz častejšie objavuje vo vysielaní ruskej televízie.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že kandidatúra Fínska bude vrelo prijatá a prístupový proces bude hladký a rýchly, aj keď bude najskôr vyžadovať ratifikáciu všetkými členmi Aliancie.
Európska únia a spoločná obrana
Pozadie, ktoré povedal Marco Bresolin v denníku La Stampa, odhaľuje, že Európska únia chce zriadiť jednotné nákupné centrum pre vojenské vybavenie, aby sa uprednostnilo spoločné obstarávanie a zabránilo sa konkurencii medzi členskými štátmi a predovšetkým aby nedochádzalo k prekrývaniu.
Návrh je obsiahnutý v dokumente, ktorý v stredu predloží Komisia – ktorého návrh si „La Stampa“ pozrela – a ktorý vychádza z jednoznačného predpokladu: „Európa bude čeliť najväčšiemu nárastu vojenských výdavkov od druhej svetovej vojny".
Dokument stanovuje analýzu medzier vo vojenských investíciách, ako to požadoval summit vo Versailles, a predkladá sériu návrhov, ktoré budú stredobodom zasadnutia Európskej rady 30. – 31. mája.
Keď už hovoríme o číslach dokument odhaľuje, že v roku 2020 minuli krajiny EÚ na obranu približne 200 miliárd eur, čo je číslo, ktoré v roku 2021 vzrástlo na 220 miliárd a bude sa zvyšovať. V tejto súvislosti Komisia uvádza, že „Členské štáty zatiaľ oznámili, že v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov dôjde k výraznému zvýšeniu ich rozpočtov na obranu o ďalších 200 miliárd EUR..
Ak by každý dosiahol cieľ stanovený NATO vo výške 2 % HDP, podiel vojenských výdavkov by sa zvýšil o 60 – 70 miliárd eur ročne. Problémom je, že k dnešnému dňu sa len 11 % vojenských výdavkov realizuje prostredníctvom zdieľaných investícií, zvyšných 89 % sa riadi čisto národnou logikou.
Komisia navrhuje zriadiť špecializovanú skupinu na koordináciu veľmi krátkodobých potrieb, ako je napríklad dopĺňanie munície. Táto špeciálna skupina by mala mať na starosti úlohu zberateľa objednávok a následne triediace stredisko pre materiál. Okrem toho dokument predkladá hypotézu o zavedení nového mimorozpočtového fondu založeného na dobrovoľných príspevkoch štátov na financovanie spoločných projektov a o zavedení finančných stimulov, ako je oslobodenie od DPH pre spoločné zmluvy zahŕňajúce najmenej tri krajiny.
Achillova päta EÚ
Protiraketová obrana proti hrozbe ruských hypersonických super zbraní bude skutočná hlavné podnikanie o nadchádzajúcich spoločných investíciách krajín EÚ. Konflikt na Ukrajine priniesol do popredia aj hodnotu menších bezpilotných lietadiel so schopnosťami sledovania a tých, ktoré majú schopnosť „zabijáka“. Potom je tu potreba aktualizovať a rozšíriť existujúci inventár hlavných bojových tankov a obrnených vozidiel. Dôležité budú investície do modernizácie a zosúladenia vybavenia národných flotíl.