EÚ pod kontrolou Francúzsko a Nemecko, ktoré sú „učiteľmi“ v Taliansku. Ale oni namiesto toho …….

(Massimiliano D'Elia) Prípad lode Diciotti bol ďalším dôkazom, ktorý jasne ukázal, kto v skutočnosti diktuje pravidlá v Európe. „Šerpovia“ toho druhého dňa, ktorí sa urgentne stretli v Bruseli, nereagovali na žiadosti Talianska o štrukturálny program presídlenia migrantov (mnohí tvrdia, že v ten deň počas dôležitého stretnutia v Bruseli boli Macron a Merkelová k moru na odpočinok). Nikto nechce horúci zemiak riadenia migračných tokov a následného premiestnenia. Samotná Merkelová, keď sa v nedávnej minulosti pokúšala otvoriť presídlenie, musela čeliť trpkému vnútornému odporu, ktorý spôsobil, že jej vedenie ochablo. Výsledok? Neústupnosť s migračnými tokmi. „Slovom“ sa zdalo, že Francúzsko je najviac ochotné vyhovieť požiadavkám Talianska. Škoda, že vo Ventimiglii použil „obušok“ na odrazenie tých, ktorí sa pokúsili prekročiť hranice. Nehovoriac o agresívnej politike v severnej Afrike, v Líbyi na čele, kde si Taliansko myslí, že je zakorenené a populárne. Je škoda, že sa Francúzsku v Líbyi vždy podarí zvíťaziť a ovplyvniť výber toho, kto velí južne od Tripolisu, generála Haftara. Haftar spravuje južné hranice, odkiaľ a odkiaľ pochádza väčšina migrantov Taliansko tiež nedávno stratilo kontrolu nad Fezzanom https://www.prpchannel.com/mondo/libia-salta-accordo-del-fezzan-litalia-rimane-a-mani-vuote-ce-lo-zampino-della-francia/

Na druhej strane Francúzsko „svojím spôsobom proeurópske“ nikdy neprijalo nemeckú žiadosť o vloženie výnosov, ktoré dostáva každý rok z bývalých afrických kolónií, do ECB. Hovoríme o najmenej 500 miliárd eur, ktoré francúzska štátna pokladnica vreckuje vďaka mene CFA, Ďalšie informácie:  https://www.prpchannel.com/mondo/la-politica-coloniale-francese-sottobanco-in-africa-14-le-ex-colonie-che-pagano-la-gabella/

Nemecko nie je výnimkou

Taliansko Dnes, 27. marca, minulý rok v krásnom článku informoval o nemeckej energetickej stratégii, ktorú realizuje s Moskvou, ignorujúc sankcie voči Rusku a „niet“ Európskej komisie.  

Vlani v marci vydal nemecký orgán zodpovedný za túto otázku po niekoľkých mesiacoch environmentálnych a obchodných vyšetrovaní o udržateľnosti rusko-nemeckého plynovodu Severný prúd 2 konečný verdikt, ktorý povolil jeho výstavbu. Prezradil to web euractiv.com, ktorý o tom veľmi podrobne informuje.

Nový plynovod dlhý 1.225 85 kilometrov bude priamo spájať ruské plynárenské polia s Nemeckom a bude prechádzať popod Severné more a Baltské more. Na nemeckom území bude viesť XNUMX kilometrov. Na posúdenie udržateľnosti tohto posledného úseku bola nemecká spolková agentúra pre plavbu a hydrografiu vyzvaná, aby predložila svoje záväzné stanovisko, ktoré bolo pozitívne. Viac ako technické aspekty však v tomto príbehu, ktorý sa javí ako koncentrácia rozporov, vytvárajú dojem politický.

Prvý rozpor je tu pre všetkých: rovnako ako 22 krajín EÚ vyhostilo stovku zamestnancov ruského veľvyslanectva na protest proti otrave bývalého ruského špióna v Británii a zatiaľ čo ekonomické sankcie proti Rusku Vladimira Putina pretrvávajú za to, čo sa stalo v r. Krym a na Donbase v posledných rokoch sa Nemecko pani Angely Merkelovej nestará o sankcie a otráveného špióna a postupuje ako nádrž pri stavbe potrubia určeného na zdvojnásobenie dodávok ruského plynu do Nemecka, čo je v súčasnosti nedostatočné severného toku 1, ktorý je v prevádzke roky.

Ako je známe, projektu North Stream 2 sa od začiatku obávali pobaltské krajiny (Litva, Lotyšsko, Estónsko), Poľsko a Ukrajina, pretože plynovod by umožnil Putinovu Rusku obísť tieto krajiny, najmä Ukrajina už nebude vystavená riziku prerušenia dodávok alebo únavných rokovaní o cene tranzitu. Nie len. USA niekoľkokrát od čias prezidenta Baracka Obamu naliehali na Európu, aby znížila svoju závislosť od ruského plynu, s deklarovaným zámerom znížiť peňažné príjmy v prospech Putina. Plnohodnotná plynová vojna, na ktorú hlavne doplatilo Taliansko, ktoré sa muselo vzdať výstavby južného toku.

Pani Merkelová však ignorovala odpor rôznych krajín, ktoré sa postavili proti Severnému prúdu 2, neobviňovala americké veta a nechala voľnú ruku nemeckým spoločnostiam, ktoré viedli rokovania s ruským Gazpromom. A keď bola kancelárka vypočutá vo veci samej, zdôrazňuje euractiv.com, obmedzila sa na pozorovanie, že North Stream 2 je iba „ekonomickým projektom“, ktorý si nevyžaduje žiadny politický zásah. Nehanebná lož, vzhľadom na to, že aj Európska komisia sa v „diverzifikovanom a bezpečnom“ rámci európskej energetickej politiky dlho stavala na stranu „North Stream 2“, ktorá sa považovala za „zbytočnú“.

Nie len. Práve na zníženie závislosti od ruského plynu navrhla Európska komisia v roku 2017 smernicu s prísnejšími pravidlami: podrobiť každý nový plynovod na dovoz plynu schváleniu EÚ; zákaz dodávateľom plynu (napríklad Gazprom) vlastniť ropovod aj priamo; nediskriminačné tarify; transparentné operácie; nakoniec poskytovanie najmenej 10% prepravnej kapacity tretím stranám.

Viete, čo sa stalo s návrhom tejto smernice? Zlyhanie v kufri. Nie však Nemeckom. Aspoň nie priamo. Skôr z iniciatívy právnej služby Európskej rady hláv štátov a predsedov vlád, ktorá sa postavila proti iniciatíve Komisie EÚ na základe tézy určenej na vyvolanie debaty mesiace, možno roky: a síce, že Európska únia má jurisdikciu nad plynovodmi, ktoré prechádzajú cez „výlučné hospodárske zóny“ (VHZ) 28 členských štátov. Mimochodom, zdá sa, že je šitý na mieru pre 85 km severného toku 2, ktorý bude prechádzať cez nemecké územie. Teraz je vám jasné, na čo slúži kontrola nad byrokraciou v Bruseli, ako to robí Nemecko? Máte jasno v Európskej komisii, aj napriek jej smerniciam?

Je zrejmé, že Taliansko nemôže ignorovať EÚ, musí však otvoriť oči a pokúsiť sa umiestniť najlepších mužov do inštitucionálnych štruktúr EÚ, aby sa pokúsili priviesť vodu do svojho mlyna zvnútra. V zahraničnej politike to musí začať hľadať inde. Návšteva ministra Tria v Číne je dobrá. Mali by sa kultivovať aj Rusko, USA a India, aby prilákali investície a pokúsili sa predať časť talianskeho verejného dlhu.

 

 

EÚ pod kontrolou Francúzsko a Nemecko, ktoré sú „učiteľmi“ v Taliansku. Ale oni namiesto toho …….

| SVET |