Mordechai Kedar, vedec islamu, urobil veľmi zaujímavú analýzu fenoménu migrácie do Európy, publikovanú v časopise Arutz Sheva - Israelnationalnews.
Na západe, kde miesto narodenia ponúka bezpečnosť, vzdelanie, prácu, pohodlný domov, v ktorom žijú, a partnera, s ktorým vychovávate rodinu, emigrácia do inej krajiny nemá zmysel.
V moslimskom svete sa však emigrácia chápe úplne inak a vychádza z historického precedensu islamského proroka Mohameda, ktorý bol v rodnom Mekke ponížený, opovrhovaný a takmer zavraždený.
Mohamed po odchode z Mekky v roku 622 nl sa presťahoval do Medíny a po dvoch rokoch sa stal guvernérom a vojenským veliteľom, ako aj štátnikom.
Mohammed sa preto považuje za model pre islamský svet. To znamená, že každý moslim, nech je kdekoľvek a v akejkoľvek situácii, musí byť schopný ísť po stopách Mohameda a pokúsiť sa napodobniť jeho správanie. Najfundamentalistickejší islamisti preto považujú emigráciu za príležitosť dobyť miesta, kde sa človek rozhodne žiť, a potom ich transformovať na islamské štáty.
Milióny moslimov, ktorí klopú na dvere Európy, pochádzajú z krachujúcich štátov, roztrhaných vojnou, nezamestnanosťou, zanedbávaním a zúfalstvom.
Hľadajú bezpečné prostredie, čestné zamestnanie, vzdelanie pre svoje deti, slušnú strechu a lepšiu kvalitu života. Po dosiahnutí ekonomickej stability v hostiteľskom štáte sa mnohí integrujú aj kultúrne a stávajú sa neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti, v ktorej sa nachádzajú. Vyrušujú s islamskou tradíciou jedia a pijú ako obyvatelia Západu.
Naopak, v Európe sú usadené milióny moslimov, ktorí majú jasný cieľ: zostať verní svojej náboženskej tradícii a posilňovať svoje postavenie v Európe. Miestnym orgánom sa zasielajú žiadosti o podporu integrácie. Podľa Halala nachádzajú potraviny bez alkoholu a bravčového mäsa.
Niektoré súdy začínajú konať podľa islamského práva šaría, presadzujú nerešpektovanie kresťanských sviatkov, podporujú zriadenie bankového systému podľa islamského práva. Moslimské ženy smú nosiť nikáb na verejných priestranstvách a požadujú, aby s ich ženami zaobchádzalo iba zdravotnícky personál. V skutočnosti ide o stratégiu transformácie hostiteľskej krajiny na miesto schopné prilákať ďalších islamských migrantov.
Je zrejmé, že tí moslimskí migranti, ktorí sa nechcú integrovať do spoločnosti európskej hostiteľskej európskej krajiny, majú v úmysle transformovať tento štát na islamský subjekt. Na uskutočnenie projektu islamizácie nepotrebujú vystreliť ani jednu guľku v súlade s tým, čo uvádza Korán „Allah je s tými, ktorí sú trpezliví".
Muammar Kaddáfí raz povedal, že „my moslimovia nesmieme vystreliť na Európu ani raz, pretože naša emigrácia a vysoká pôrodnosť urobia svoju prácu".
Európania budú nútení prijímať migrantov pre ich zlyhávajúce demografické údaje. Dve svetové vojny v jednom storočí znížili ich populáciu o desiatky miliónov. Dnes majú nízku pôrodnosť a nedostatok málo pracovných síl (továrne, ovocie a zelenina, pracovné sily atď.).
Európa preto postupuje pomalým, ale istým islamským smerom. Hlavným problémom je, že Európa verí v multikulturalizmus a cíti sa vinná za to, čo Európania urobili pôvodným obyvateľom na celom svete. Z týchto dôvodov je každý, kto sa vyslovuje proti migrantom, okamžite označený ako protiľudské práva, každý, kto sa snaží starať o svojich ľudí, je označovaný za rasistu, každý, komu záleží na budúcnosti svojej krajiny, je považovaný za „fašistu“, zatiaľ čo každý, kto vyjadruje znepokojenie nad oboma: krajina a jej obyvatelia sú označovaní ako „nacistická“.
Tento postoj bráni akejkoľvek kritike prisťahovalcov, hoci mnohí z nich žijú z poistenia v nezamestnanosti alebo sú zadržiavaní v západných väzniciach. Migranti ešte nie sú kultúrne pripravení na základné hodnoty hostiteľských krajín, tvrdú prácu a presadzovanie práva.
Touto otázkou sa bude správne zaoberať, až keď si Európania uvedomia, že bez detí nebude pre ich civilizáciu a kultúru budúcnosť.
Prvé účinky pretrvávajúcich sociálnych nepokojov dokazuje rozkvet protestov vo Francúzsku a ďalších krajinách proti politike vlád, ktoré sú čoraz viac predisponované k začatiu reforiem v prospech dotácií pre migrantov (nezamestnanosť, bývanie, materstvo atď.).
Jedným z možných scenárov je to, že politická pravica sa zjednocuje, aby rázne bojovala proti vlnám migrácie, s primeranými legislatívnymi prostriedkami zameranými na pomoc obyvateľstvu v krajinách ich pôvodu.
Európa sa preto nachádza v slepej uličke, ktorá povedie ku kultúrnej samovražde, ak sa radikálne nezmenia pravidlá hry.