(Rosangela Cesareo, manažérka inštitucionálnych vzťahov Aidr) Zažívame bezprecedentný tragický okamih. Všetci sme sa cítili v búrke bez možnosti úniku.
Tešíme sa na nákazovú krivku, ktorá bude znižovať náš život.
Ale potom, čo potom, čo budeme čakať, ako to bude?
Musíme sa na to okamžite pripraviť a viete ako?
So solidaritou.
Solidarita je jediný prostriedok, ktorý sa musí každý jednoduchý občan pripraviť na lepšiu druhú polovicu, ako žiaľ.
Keď nás pápež učil pred niekoľkými dňami, zachránime sa spolu, pretože nikto sa nemôže zachrániť. Tma zostupujúca v našich mestách umožní slnku znova žiariť, iba ak obrátime svoj pohľad k druhému.
Nenechajme tieto slová len slová, poďme konať a urobíme to rýchlo. Pomáhame tým, ktorí to potrebujú, každému, ako to dokáže a ako najlepšie to urobiť, v malom, veľkom, tichom, kričiacom, ale urobme to.
Skúsme, myslime si, že budúcnosť je najúčinnejším antidepresívom, možno v súčasnosti jediným, to znamená, že ak urobíme dobre pre ostatných, ešte predtým, ako to urobíme pre seba, pre našu dôstojnosť, pre našu sebaúctu a predovšetkým pre schopnosť musíme pomôcť vyriešiť obrovský problém.
Po zdravotnej kríze sa krajina chystá zažiť obrovskú hospodársku krízu. Bude ťažké začať znova a iba solidarita, konkrétna pomoc jednej k druhej, ku komunite nás môže zachrániť a budúcnosť našich detí.
Nie je to demagógia, je to hmatateľná realita historického obdobia, ktoré prežívame. Každý robí svoj vlastný, podľa svojich najlepších schopností.
Poďme to na náš zoznam povinností, naša intelektuálna čestnosť bude nám vďačná za celý život.
Vy ostatní si však myslíte, kto nás riadi, pretože individuálny občan nemôže okrem osobného nasadenia a solidarity urobiť viac.