Centrálnosť ľudských zdrojov a technológií
(Davide D'Amico MIUR výkonný riaditeľ a riaditeľ AIDR) V tejto mimoriadne zložitej núdzovej situácii v našej krajine, ktorá nasledovala po probléme COVID-19, musela väčšina verejných a súkromných pracovníkov zmeniť svoj pracovný režim prepnutím na inteligentné práce, čo pravdepodobne bude pokračovať sa má uplatňovať aj po 18. máji XNUMX.
To znamená, že orgány verejnej správy a podniky budú musieť urobiť primerané strategické rozhodnutia na podporu iného spôsobu práce v priebehu času, určite na základe investícií do technológií, ale predovšetkým a predovšetkým na dôležitosti rôznych faktorov spojených s osobitnými charakteristikami „ľudskosti“, na ktoré bude čoraz viac potrebné odkazovať.
Jednou z týchto charakteristík je „pocit spolupatričnosti“, ktorý sa musí znovu objaviť, ten pocit hrdosti, že je súčasťou spoločenstva ľudí, ktorí pracujú vo verejnej správe a podnikaní, pre všeobecný kolektívny záujem v našej krajine. Čím viac bude verejná správa alebo spoločnosť schopná budovať, podporovať a posilňovať pocit spolupatričnosti, tým viac pozitívnych výsledkov sa dosiahne a bude možné dosiahnuť verejnú hodnotu, súkromnú hodnotu a následne aj hodnotu pre krajinu.
Ak o tom vieme, musíme pevne potvrdiť, že v budúcnosti bude úloha „ľudí“ čoraz dôležitejšia.
Starostlivosť o vašich spolupracovníkov musí byť hlavným strategickým cieľom každej PA a spoločnosti. V tomto zmysle je potrebné „budovať“ a / alebo „obnovovať“ vzťah dôvery so zamestnancami. Znamená to napríklad premýšľanie o ich zdraví a bezpečnosti, ich neustálom profesionálnom rozvoji a zvyšovaní zásluh.
Z tohto dôvodu majú funkcie ľudských zdrojov v spoločnosti a verejnosť veľkú zodpovednosť a majú v tomto čase veľkú príležitosť tiež zaviesť primerané opatrenia, ktoré sa musia nevyhnutne začať zvyšovaním odborných zručností a angažovanosti, ako aj štrukturálnymi zásahmi do odbornej prípravy.
Ak sa chcete zaoberať témou inteligentnej práce vážne a dôsledne v poúrazovej fáze 2, musíte sa nevyhnutne zamerať na cielené školiace zásahy, a to nielen pre spolupracovníkov, ale aj pre všetky úrovne riadenia, najmä na rozvoj prierezových zručností, často zanedbávané a korelované s: autonómia, sebavedomie, flexibilita / prispôsobivosť, odolnosť voči stresu, schopnosť plánovať a organizovať prácu alebo prácu ostatných v prípade manažéra, zodpovedný za svoje vlastné profesionálna aktualizácia, práca na cieľoch a dosahovanie výsledkov, duch iniciatívy, komunikačné zručnosti, tímová práca, riešenie problémov, vedenie.
Bez týchto zručností bude ťažké prejsť od kultúry naplnenia (založenej na pracovnej dobe) k kultúre výsledkov (zameranej na dosiahnutie merateľných a náročných cieľov), ktorá sa v plnej miere spája s „inteligentnými“ metodikami.
K ústrednej úlohe ľudí musíme samozrejme pridať tému infraštruktúrneho, technologického a kultúrneho digitálneho rozdelenia, ktoré môže v prípade inteligentnej práce spôsobiť aj problémy s komplexným riešením.
Posledná správa ISTAT z roku 2019 nám poskytuje priemerné percento rodín, ktoré majú 74,7% širokopásmové pripojenie k internetu (78,1% v metropolitných oblastiach), pričom zdôrazňuje, ako v Taliansku digitálne rozdelenie infraštruktúry v Taliansku Komunikačné siete stále predstavujú kritický problém, a to aj napriek doterajšiemu úsiliu a štrukturálnym investíciám. Údaje o územnom pokrytí rodinných domov v širokopásmovom pripojení (do 30 Mbps pri sťahovaní) a ultraširokopásmovom pripojení (od 100 Mbps do 1 Gbps v downolad) ukazujú na vnútroštátnej úrovni 96%, respektíve 45,4%. (zdroj http://bandaultralarga.italia.it/). Okrem toho na území štátu existuje nerovnomerné pokrytie, čo vedie k zdôrazňovaniu nerovností v prepojení medzi rôznymi mestami a regiónmi, nehovoriac o hornatých a apeninských oblastiach.
Pokiaľ ide o technologickú digitálnu priepasť, odkazuje sa namiesto toho na osobné dotácie pracovníkov a na nástroje, ktoré spoločnosti alebo orgány verejnej správy poskytujú na inteligentnú prácu, často nepostačujúce na zaručenie účinného pracovného výkonu.
Napríklad sa môže stať, že zamestnanec verejnej správy musí zdieľať svoj osobný počítač alebo tablet so svojím synom, ktorý zároveň musí absolvovať výučbu na diaľku. Alebo že spoločnosť nekúpila primerané softvérové služby, ktoré by jej spolupracovníkom umožnili efektívne pracovať na diaľku. Ak k tomu pripočítame kultúrne digitálne rozdiely (iba 29% používateľov internetu vo vekovej skupine 16 - 74 rokov má vysoké digitálne zručnosti), ktoré uprednostňuje aj veľmi vysoký priemerný vek pre našu krajinu, vieme si predstaviť, koľko Za týchto podmienok je dnes ťažké myslieť na skutočne účinné inteligentné spracovanie, ako aj zabezpečiť jeho dlhodobú udržateľnosť. Preto je potrebné definovať verejné politiky zamerané aj na dotácie na inštrumentálne dotácie verejných a súkromných zamestnancov a pre spoločnosti, najmä stredne malé, bez zanedbania zásahov do šírenia digitálnej kultúry na celom území štátu.
Nakoniec nemôžeme zanedbávať riziká inteligentnej práce, z ktorých niektoré sa týkajú zdravia, ako napríklad stres pri práci, ťažkosti s odpojením, pre ktoré je dôležité vymedziť primerané vykonávacie predpisy a tie, ktoré sa spájajú s izoláciou a riziko zostania mimo organizačnej a relačnej dynamiky spoločností a verejnej správy. Na zmiernenie rizika izolácie od dynamiky vzťahov v rámci organizácie je možné povzbudiť komunikačné akcie aj na diaľku, zamerané na posilnenie vzťahov medzi manažérmi a spolupracovníkmi prostredníctvom prehľadu sledovaných cieľov a súvisiacich účinkov, a to aj z hľadiska sociálne a vplyv vykonávaných pracovných činností na krajinu.
Napriek tomu nie je možné uvažovať o inteligentnej práci ako o činnosti, ktorá sa má vykonávať výlučne „mimo inštitúcie“. V skutočnosti je dôležité zaručiť okamihy v kancelárii, v prítomnosti, v ktorej je možné stimulovať stretnutia v takzvaných „prestávkach na kávu“, ktoré predstavujú „dôležité okamihy“ pracovného života, v ktorých súčasná aktivácia „5 zmyslov“ pomáha rozvíjať organizáciu prostredníctvom implicitných znalostí a zdieľania kritického myslenia.
Z tohto dôvodu bude skutočná výzva inteligentného zamestnania čoraz viac orientovaná na dosiahnutie primeranej rovnováhy medzi pracovnou činnosťou v súčasnosti a online, pričom sa bude dbať na identifikáciu metód, procesov a technológií, ktoré môžu kombinovať organizáciu práce na dosiahnutie cieľov s potrebnou zárukou udržateľnosť hodnôt ľudských vzťahov a zdieľania vedomostí.