(z Antonio Adriano Giancane) Afrika, krajina plná bohatstva a nielen diamantov ako sa objavilo vo filmových prezentáciách “Blood Diamond": L'Afrika je oveľa viac!
Afrika je obrovská baňa prírodných zdrojov, ako je ropa, diamanty, zlato, vzácne zeminy, koltán a kobalt. Urán, ktorý používa Francúzsko, tiež pochádza z Afriky, najmä z Nigeru. Napríklad Niger má najväčšie zásoby uránu na svete a je bohatý na ropu, biomasu a uhlie.
Francúzsko opustilo svoje uránové bane vo svojej vlasti v roku 2001 a teraz dováža urán z Nigeru, ktorý sa osamostatnil v roku 1960.
Miera elektrifikácie v krajine je veľmi nízka do tej miery, že Niger sa musí uchýliť k dovozu elektriny zo zahraničia.
Tempo rastu krajiny po pandémii sa zhoršilo, navyše zhoršujúce sa klimatické podmienky a problémy s vnútornou bezpečnosťou zhoršili podmienky v krajine.
Nigerský HDP na obyvateľa je jeden z najnižších v Afrike s 1.310 40,81 USD, peňažnou jednotkou je frank CFA, úradným jazykom je francúzština, miera chudoby je 0,2 %, čistý index migrácie -1000 na XNUMX obyvateľov.
Nigérijská populácia rastie trvalou rýchlosťou, a to najmä vo vidieckych oblastiach, kde bohužiaľ zostáva extrémna chudoba veľmi vysoká s obmedzeným prístupom k pitnej vode a sanitácii.
Niger už nie je koloniálnou krajinou, ale v porovnaní s týmto obdobím sa takmer nič nezmenilo.
Prečo je však Afrika, krajina s obrovskými zdrojmi, ktorá, ak by bola dobre spravovaná, mohla priniesť veľké bohatstvo celej krajine s výhodami pre africký ľud, naďalej divadlom vykorisťovania, občianskych vojen, otroctva a prisťahovalectva? Prečo časť sveta, ktorá sa považuje za „civilizovanú“, nerealizuje politiku, ktorá môže týmto ľuďom dodať dôstojnosť?
V Afrike pracujú muži, ženy a deti v baniach, neúnavne a bez primeranej sociálnej ochrany, porušujúc a pošliapávajú každú formu ľudského práva na ťažbu koltánu a kobaltu, základných minerálov na podporu technologického a priemyselného vývoja, ktorý zažívame.
Existuje len jeden dôvod, v koloniálnom období bane patrili koloniálnym krajinám, dnes patria tým, ktorí sú držiteľmi zmlúv, teda nie Nigeru ani Nigérijčanom, ale východným a západným zahraničným mocnostiam prítomným v Afrike. krajín.
Africké krajiny nebudú schopné prekonať kolonializmus alebo postkolonializmus samé, nemajú vlastnú politickú prípravu a kapacity na to, aby mohli pokračovať v tomto procese transformácie.
Paradoxom je, že Francúzsko potrebuje nigerský urán na výrobu elektriny, aby fungovalo a Niger, napriek tomu, že má urán, nemá elektrinu pre seba.
Paradox možno zopakovať pre väčšinu afrických krajín.
Prihláste sa na odber noviniek kanála PRP
Afrika je preto aj naďalej dobyvateľskou krajinou pre všetky západné, ale najmä východné krajiny (Čína - Rusko), ktoré prostredníctvom procesov vrátane korupcie vytvárajú politickú a ekonomickú neistotu a nestabilitu, podporujúc rozkvet žoldnierskych spoločností, za ktoré platí ktokoľvek, čo vedie k obchodovaniu so zbraňami, drogami, ľuďmi a k šíreniu terorizmu.
Na poplach vyvolal minister zahraničných vecí Antonio Tajani ktorý v rozhovore pre Avvenire vyhlásil, že «Afrika sa nesmie stať dobyvateľskou krajinou, je nemysliteľné si dnes predstaviť novú rasu smerom k tomuto kontinentu, akú má neblahá pamäť z devätnásteho storočia. V krajinách ako Sudán, Líbya alebo stredná Afrika však už dlho zaznamenávame rastúce zahraničné vplyvy, ktoré spôsobujú zhoršovanie podmienok bezpečnosti a stability v oblastiach, ktoré sú už aj tak veľmi krehké.".
Podľa ministra Tajaniho je potrebné vytvoriť novú spoluprácu pre rozvoj najmä v rámci EÚ, vystupovať jedným hlasom a nechať bokom jednotlivé iniciatívy z krajín, ktoré v súčasnosti nestačia z hľadiska histórie, kalibru a veľkosti na dosiahnutie želaných zmien.
Ak by Európa ešte chcela byť protagonistom nejakého kroku v histórii, musela by realizovať jediný strategický ekonomický projekt pre africké krajiny, ktorého priorita nie je nižšia ako vojna, ktorá teraz prebieha na hraniciach EÚ.