(autor: John Blackeye) Dnes ráno sa Rím predstavil za svojho normálneho vzhľadu s Grande Raccordo Anulare, ktorý ešte nebol upchaný, ale cestoval veľkou rýchlosťou oveľa viac autami, ako boli vozidlá z minulého týždňa.
Zdá sa, že existujú predpoklady na otočenie krajiny a začatie druhej fázy, ktorá povedie k opätovnému otvoreniu všetkých obchodných činností.
Tým, ktorí urobili optimistické predpovede, a tým, ktorí sa domnievali, že by malo stačiť dať obchodníkom zelenú, aby prehodnotili všetky osvetlené a leštené výlohy, muselo uniknúť to, že bez podpory štátu mnoho aktivít nenájde podmienky a sila na opätovné otvorenie.
Rozhovor zverejnený v televízii bol symbolický Gianfranco Vissani ktorý zdôraznil, že ani od 18. mája nebude môcť znovu otvoriť svoju reštauráciu, pretože jeho osemnásť kuchárov v kuchyni na jednej strane nemôže rešpektovať bezpečnú vzdialenosť, ale ešte viac si nemôže dovoliť platiť svoje mzdy bez toho, aby si niečo vyberalo.
Zdá sa, že štát nebol tak blízko, ako sa zdalo, namiesto toho, počúval početné tlačové konferencie, ktoré vydal premiér, a to práve preto, že Vissani videl, že sa vzhľadom na obchodnú činnosť, ktorá bola takmer tri mesiace uzavretá, vydal domov. , s mimoriadnou presnosťou, všetky dane sa platia aj pri zatvorenej reštaurácii.
Zdá sa, že celá alebo veľká solidarita, ktorú propaguje vláda, sa v podstate nepremietla do niečoho konkrétneho.
A tak sa stalo, že dnes ráno v Ríme, keď som nechal Grande Raccordo Anulare za sebou a našiel som platené parkovisko, ktoré bude slúžiť na doplnenie pokladníc mesta, ktoré vždy plače biedou, keď som urobil takmer kilometer ulicami centra, bol som schopný poznač si to mnohé z tých barov, ktoré by som očakával otvorené, as ľuďmi čakajúcimi na bohaté talianske raňajky, boli v skutočnosti zatvorené.
Niečo sa muselo pokaziť. Je zrejmé, že niekto musel urobiť zle musí prepočítať kritériá na oživenie krajiny, Politická realita sa opäť prejavila tak, ako je, to je veľmi vzdialená od reality, ktorú zažívajú občania. Zaobchádzanie s obchodníkmi a remeselníkmi ako so štatistickými číslami, aby dobre zapadali do faktorov obnovy stavu, ktorý je príliš ďaleko od ľudí, museli viesť k nesprávnym výsledkom.
Mnoho barov zostalo zatvorených a informačné spravodajské miesta národných spravodajských relácií ukazujú spoločnosť v plnej rýchlosti s ľuďmi, ktorí konzumujú aperitív v preplnených mestách.
Realita je iná. Pandémia skutočne priniesla obchod na kolená a zotavenie sa malo opierať o už poskytnutú konkrétnu pomoc a nie o opatrenia, ktoré nasledujú po sebe takmer bez celého sľubu.
Realita je iná. Rovnaký osud nasledovalo aj mnoho reštaurácií. Zostali zatvorení, pretože im chýbajú zákazníci, a pretože otváranie prostriedkov znamená začať vyplácať mzdy zamestnancom a vyplácať bez vyplácania je jednou zo zásad, ktorá vás vedie k bankrotu.
Vyzeralo to ako kúzelná prútiková strela, ktorá by nám od 18. mája mala dať späť usmievavý a vrúcny národ vo svojej ekonomike sa mení na bitie že bez toho, aby sa niekto pozeral na kohokoľvek, bez konkrétnej pomoci to pre mnohých malých podnikateľov takmer znie ako konečná veta.
Vírus samozrejme nepriniesol vládu do Talianska. Za všetkými týmito drámami existuje Čína že však všetky aparáty pretrvávajú v obrane anonymity, ktorá stojí za dobré hospodárske vzťahy s obrím ekonomiky, ktorá na jednej strane prináša zárobky a na druhej strane nemá žiadne výhrady k tomu, aby sa váš domov stal vaším domovom. Nakoniec však, ak vláda nemá v súvislosti s pandémiou vinu, niektorí ju pravdepodobne uviedli, že ju majú zvládnuť. Mnoho konferencií a veľa slov sa malo zmeniť na fakty a to by umožnilo mnohým uzávierkam, aby sa ocitli otvorení a pripravení na vymenovanie fázy 2, ktorá v súčasnosti nič nevie.
